laskaaaa4

Socialistické školstvo na Slovensku v skratke.

Téma školstva je dnes opomínaná, pretože systém vedomosti nezaujímajú, len nepodstatné informácie a polopravdy, a práve preto som sa rozhodol načrtnúť problém, ktorý má čo to povedať do smerovania našej liberálno-kapitalistickej spoločnosti na ceste vlastného zániku cez osprostenie.

Školský systém na Slovensku po druhej svetovej vojne sa zmenil najmä v demokratizačný prospech. Z Prvej Slovenskej republiky boli odstránené diskriminačné prvky rasovej podoby a vyučovanie nemeckého jazyka, ale aj kľúčový obsah výučby dejepisu.
Rozhodujúca zmena nastala ale až po tzv. „Víťaznom februári“, keď sa k moci dostala Komunistická strana Československa; v roku 1948 aj na Slovensku. A nie len politický, ale aj školský systém sa zmenil na základe princípu „jednotného školstva“. „ Nová školská sústava bola prijatá zákonom č. 95 / 1948 o základnej úprave jednotného školstva“ ( Danek, Ján. s. 137. Dejiny výchovy vzdelávania na území Slovenska. 2015 ). Jeho vysoký efekt potvrdzovali aj mnohé škandinávske krajiny, ktoré tiež neskoršie prešli na systém jednotného školstva.
Politické podfarbenie smerovania školstva predchádzala doba najmä počas druhej svetovej vojny v ktorej zahynulo mnoho občanov, politikov, najmä z radov komunistov, ktorí bojovali za sociálne spravodlivé zriadenie, a neobchádzalo to ani školstvo v rámci determinácie, do  budúcnosti.

Prínosy socialistického ( jednotného ) školstva

Jedným z významných prínosov bolo bezplatné školstvo pre všetkých občanov Československa na všetkých úrovniach vzdelávania. Význam to prinieslo hlavne v spravodlivom prístupe k vzdelaniu bez rozdielu. Majetkové pomery prestali hrať rolu diskriminácie uchádzačov, najmä na vysokých školách. Existovali však aj obmedzenia pre uchádzačov z tzv. reakčných či kulackých rodín, alebo ak bol uchádzač o vysokoškolské vzdelanie evidentne protispoločensky a protisystémovo orientovaný a tak biľagovaný.
2 ) Ďalším výdobytkom školstva po roku 1948 bola funkčná koordinácia v rámci plánovaného hospodárstva. Zahrňovala potrebné počty absolventov z učňovského, odborného a vysokoškolského prostredia pre reálne potreby národného hospodárstva. ( Keď sa pozrieme komparatívnym okom na súčasnosť, tak vidíme diametrálny rozdiel v prístupe k potrebám hospodárstva, a to z dôvodu nekontrolovaného vývoja dopytu po pracovných povolaniach a vedeckých či kvalifikovaných pracovníkoch v určitom študijnom programe. Pozitívom dnes je len väčší prístup k vzdelaniu a možnosť štúdií uchádzačom, ktorí síce nie sú potrební v rámci eventuálneho zaradenia do pracovného pomeru vo vyštudovanom odbore, ale majú možnosť sa vzdelávať v programe, ktorý ich zaujíma. Nie ale všetkých. Mnohí využívajú túto možnosť k získaniu vysokoškolského titulu z karieristických dôvodov, a nie preto, že ich daný program zaujíma a chcú sa mu plne venovať. Nehovoriac už o objektívnom prístupe k preukazovaniu semestrálnych vedomostí a objektívnych výsledkov ).
Systematickosť a kompatibilita kapacít študentov VŠ s plánovaným hospodárstvom prišla do praxe „zákonom č. 58 / 1950 Zb. o vysokých školách, ktorý na území Československa predstavoval centrálne riadenie so zdôraznením, že študenti sú prijímaní na VŠ podľa schopností uchádzačov a so zreteľom k plánovaným hospodárskym, sociálnym a kultúrnym potrebám štátu „ ( Danek. J. s. 155 ).

3 ) Kolektívne spoločensko-politické zriadenie malo pozitívny vplyv aj na prepájaní spoločenského ducha pri organizovaní rôznych záujmových krúžkov spojených s rozvojom zodpovednosti, poznania, prehlbovaním mimoškolských aktivít a zmysluplným trávením voľného času ( modelársky, numizmatický, fotografický, pracovný, literárny, spevácky, športový, hudobný krúžok podobne), hromadných podujatí, zapájaní sa do mimoškolskej činnosti súvisiacej s ďalším zdokonaľovaním sa aj v socializačnom vývoji ( lyžiarske zájazdy, poznávacie výlety, stanovanie, návštevy galérií, výstav atď ), ochrane prírody, ekológie ( zber papiera, železa; odpadu ) a osobnostnom raste, ako aj pri rozvoji telesnej zdatnosti. Celú túto činnosť zastrešovala škola a vtedajšia pionierska organizácia; ČZM spolu so SZM (Socialistický zväz mládeže ), ktorý s prestávkou, a mimo oficiálnu politickú doktrínu, fungoval až do roku 2016 v rámci KSS.
„Pionierska organizácia vychádzala z programu osobnosti. Nešlo teda iba o projekciu vedomia, duševného a fyzického vývoja, ale o mravné kvality a charakter osobnosti“ ( Brenčičová, M. s. 92. Dostupné na internete https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/kped/projekty/Archiv_Paedagogica/4_-_5.pdf ).
Významným výsledkom kolektívneho prejavu bola najmä spartakiáda, ktorá nadväzovala po vojne na tzv. „Všesokolské vslety“, organizované už koncom 19. storočia. Išlo o synchronizované cvičebné variácie, vytvárajúce esteticky ladené prvky a obrazce v sprievode hudobných skladieb cvičencami. V socializme bola spartakiáda spojená aj s propagandou režimu, ale zároveň veľmi populárnym kultúrno-cvičebným podujatím. Rozšírila sa o všetky vekové a spoločenské kategórie, cez deti od dvoch rokov, školákov: žiakov prvého, druhého stupňa ZŠ, žiakov učilíšť a odborných stredných škôl, vojakov, po vysokoškolákov, matky a otcov s deťmi a končiac aktívnymi seniormi. Posledné hromadné cvičenia sa konali ešte aj v ČSFR, v roku 1990 na štadióne Evžena Rošického pod názvom „Všesokolské slávnosti“.
Okrem hromadného cvičenia sa organizovali vo veľkom počte školy v prírode. Išlo o vyučovanie mimo školského prostredia v priebehu zvyčajne jedného týždňa v príjemnom prírodnom prostredí.
Konali sa aj branné cvičenia; za účelom nácviku ochrany zdravia pred chemickými či jadrovými útokmi. O súčasnom zanedbaní tak vážneho možného ohrozenia spoločnosti ani netreba pochybovať. Taktiež nemožno brať na ľahkú váhu materiálny nedostatok ochranných pomôcok ( napr. plynových masiek, krytov ) pre obyvateľstvo a najmä pre deti.

4 ) Nemalý význam malo aj hľadanie a podporovanie talentov, či už v oblasti vedomostnej, alebo športovej a umeleckej.
Pozitívne výsledky sa odrážali najmä vo financovaní športových talentov štátom. Zahŕňali sa pritom do toho aj položky ohľadne výstroja a cestovania.
Do vrcholového športu sa teda mohli dostať všetci a za rovnakých podmienok, čo umožnilo prirodzený rast talentov v spoločnosti a ich neskorší prínos športových úspechov a výkonov na svetových podujatiach pre národ.

5 ) Taktiež nemožno nespomenúť funkčnosť jednotného školstva v podobe unifikácie všetkých stupňov škôl do štátom kontrolovaných a riadených škôl. Zabezpečovalo to vysoký stupeň zodpovednosti, organizovania, odbúravanie korupcie pri nadobudnutí vzdelania na vysokých školách, rovnocennosť študentov a žiakov, adekvátnu kvalifikovanosť pedagógov. A presne z týchto dôvodov školy nemohli byť súkromné, pretože vnášali do školského systému neprehľadnosť, rozdiely, vyššiu protekciu, ba až premenu získavania vzdelania na službu bez adekvátnych výsledkov študentov, čo môžeme pozorovať najmä dnes pri bohatých spoluobčanoch. Následky sú fatálne a aktuálne.

6 ) Získavanie technických a iných zručností v rámci školského vyučovania: pestovateľské práce, technické práce, varenie a podobne na druhom stupni ZŠ.

7 ) Azda najvýznamnejším počinom v rámci socializmu po materiálno-technickej stránke bolo vybudovanie takmer všetkých dodnes existujúcich základných škôl, stredných škôl, ale najmä budov vysokých škôl a univerzít. Vyžadovalo si to obrovské finančné náklady, ktoré sa našli vďaka fungujúcemu štátnemu vlastníctvu výrobných prostriedkov v súčinnosti s RVHP. Za všetky spomeňme Ekonomickú univerzitu v Bratislave alebo Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, ktoré sú v rámci svojej architektúry na veľmi vysokej úrovni.

8 ) Bezplatná starostlivosť a prevencia zdravia. Pravidelné fluorizácie; t. j. starostlivosť o chrup a preventívne prehliadky, očkovanie. No, pri očkovaní šlo o overené vakcíny, vyvíjajúce sa dlhé roky. Starostlivosť o chrup, ako iste mnohí vedia, bola zadarmo pri všetkých úkonoch a všetkých vrstvách obyvateľstva.

9 ) Zadarmo školské zošity a iné školské potreby.

10 ) Úcta k učiteľskému povolaniu s adekvátnym funkčným prejavom autority, ako zo strany žiakov a študentov, tak i zo strany rodičov a spoločnosti, čo vnášalo do školy ako k inštitúcii vzdelávania a výchovy rešpekt a poriadok. V takto nadstavenej optimálnej atmosfére bolo možno pracovať na vyššej inteligenčnej a najmä morálnej úrovni mládeže a pripravovať ich na neľahkú realitu zaradenia sa do pracovného a životného procesu. Úcta a rešpekt k učiteľom sú presne tie atribúty, ktoré dnes v škole absentujú.

Záver:

Školský systém v socializme priniesol mnohé pozitíva. Ekonomický, technologický, industriálny a hospodársky pokrok by bez takto usporiadaného školstva sotva priniesol želaný efekt pre celkovú funkčnosť spoločensko-politického zriadenia a vyššiu sociálnu, morálnu a materiálnu úroveň spoločnosti.
Tisícky nových budov základných škôl, najmä v dedinách a obciach, stovky materských škôlok, stredných odborných učilíšť, stredných škôl a desiatky vysokých škôl s fakultami, vo väčších mestách, dali pevný základ aj pre dnešný systém v podobe materiálnych podmienok pre štúdium, bez ktorých by sotva spoločnosť mohla fungovať.
Bezplatné školstvo, bezplatná zdravotná starostlivosť o žiakov, vzdelávanie aj pre dospelých boli významné výdobytky, ktoré stoja za zmienku.
Taktiež sa myslelo aj na voľný čas, a preto krúžky rôzneho zamerania naplňovali životy žiakov užitočnosťou a radosťou z poznávania a práce a aj práve preto boli drogy a ich používanie mnohonásobne krát nižšie ako dnes.

Nezanedbateľnú úlohu zohrávali aj družiny, jasle, škôlky, kde výchova tým správnym smerom a v správnom čase vykresávala v deťoch základy formovania vlastnej osobnosti v duchu kolektívneho spolužitia a rodičov napĺňala istotou, že je o ich deti postarané, čím sa mohli venovať pokojne svojej práci.
Vysoké nároky sa kládli aj na telesnú zdatnosť a zdravie rôznymi podujatiami a športovými aktivitami. Svoju pozitívnu úlohu tu zohrávali aj hodiny telesnej výchovy na ktorých sa ozaj cvičilo a športovalo. Vysoké športové a atletické výkony nielenže zlepšovali kondíciu a zdravie žiakov, študentov, ale boli aj odrazovým mostíkom k eventuálne športovej dráhe, pri ktorej financie neboli žiadnou prekážkou ukázať a rozvíjať ozajstný talent a nadanie.
V oblasti retencie a fixácie vedomostí direktívna forma výučby mala svoj efekt a mládež pristupovala k plneniu si svojich povinností aj v domácom prostredí formou domácich úloh. Žiaci sa učili reálne fakty, dôležité udalosti, najmä v kľúčovom predmete o dejinách. Poznali ozajstných hrdinov a dôležité medzníky našej histórie, čo v dnešnom trende školských osnov chýba. Neobjektívna manipulácia s vedomým detí je nezodpovednou cestou späť a vedie novú generáciu k opakovaniu si celej histórie, ak sa nebudú mať možnosť v školskom prostredí dozvedieť celostnú pravdu o vlastnej histórii.
Aby sme boli objektívny, tak načrtneme aj zápory socialistického školstva. Ide najmä o diskrimináciu pri výbere uchádzačov na vysokoškolské štúdium. Na vysoké školy neboli prijímaní uchádzači, ktorí boli z rodín tzv. reakcionárov či inak pre spoločnosť nebezpečne vyhodnotených.
Direktívnosť so sebou prinášala aj menšie telesné tresty za porušenie morálky. Mali svoje opodstatnenie, ale len v miernej forme. Taktiež vysoké nároky na učňovské školstvo so sebou často „bralo“ aj žiakov, ktorí mali v sebe prirodzenú inteligenciu alebo aj reálnu, ale v rámci vysokých nárokov a presných počtov prijatých študentov na daný študijný program im nebolo možné vyhovieť. Museli sa teda uspokojiť s maturitou či výučným listom. Aj toto opatrenie ale malo svoje opodstatnenie. Pri pohľade na dnešné vysoké školstvo sa síce môže každý prihlásiť na VŠ, ak má maturitu, ale nie každý má miestenku na odborné zaradenie v študijnom programe, ktorý vyštudoval. Z toho plynú paradoxné situácie, keď magistri musia pracovať ako skladníci či robotníci, alebo rovno po ukončení štúdia navštevujú pravidelne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ale, samozrejme, ak má uchádzač veľa peňazí, tak si titul ľahko kúpi či okopíruje vedomosti od niekoho iného a hneď je na vysokých štátnych funkciách. Tak potom aj vypadá morálka štátu a spoločnosti. Niet sa čo čudovať, že sa deje to, čo sa deje a hodnoty sú postavené na hlavu.
Aj pri tomto hodnotení a porovnávaní školstva môžeme konštatovať, že dejiny pedagogiky sú dôležitým prameňom poznania a umožňujú nám premeniť naše tvrdenia na argumenty o tom, že socialistické školstvo bolo v mnohom obrovským prínosom pre zdravú a fungujúcu spoločnosť.

Použitá literatúra a zdroje:

Danek, Ján. 2015. Dejiny výchovy a vzdelávania na území Slovenska. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave. 184 s. ISBN 978-80-8105-647-5.

Brenčičová, M. Pionierska organizácia SZM – škola komunistickej výchovy. Bratislava. Katedra pedagogiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. 1973. [ cit. 2021-01. 24 ], s. 92. Dostupné na internete : https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/kped/projekty/Archiv_Paedagogica/4_-_5.pdf .