Pre tie 2 percentá ľudí, ktorí ešte čítajú poéziu. Tak nehodnú pre dnešnú bezduchú dobu.
Zlaté piesky
Päť sĺnc z nebies zniesť
na striebre tácke;
tavič pri peci,
pre oči ziskrí.
Poď, vychoď cesty,
siahni na dno síl,
zažni knôt sviečky;
hlavne, že si žil…
Pre čistú lásku;
myšlienku pocit;
spýtať sa bohov;
do vlaku skočiť.
10. 1. 2016
Zimná nádej
Hľadám vieru vo všetkom,
no najviac v tvoju vieru;
ako kvapky dažďové
do hladín padnú, veru…
Z podzemných vôd ťa okriať,
vidieť dnu, hĺbky vieru.
Kameň soľný polízať,
nechať sa včelám roju.
Dotknem sa stromov duše,
prudšie a stále prudšie,
stáť a triasť sa od zimy,
poznať cit, tóny vyššie.
Čakám v tvoje objatia
v dráhe vlakov meškania.
Oči, hviezdy belasé,
ruky, čo sa nebránia.
30. 1. 2016
Ak si to nepochopil/la cez svoju empatiu potvrdenú empíriou aj po tretí krát po prečítaní, tak to nechaj tak, alebo prestaň pozerať spravodajské a „zábavnopolitické“ relácie. Poézia je zvlášny druh básnického jazyka, kde sa nemusia dodržovať pravidlá spisovnosti a bežného dorozumievania, a vyžaduje si precítenie. Pekný večer želám.
© Karol Janko Malina
Celá debata | RSS tejto debaty