laskaaaa4

Pripojí sa Podkarpatská rus (časť Ukrajiny) Slovensku?
 

Všetky zraky sveta sa upierajú na Krym. Nebudem opisovať situáciu, vieme všetci, že ruská armáda na pozvanie autonómie vlády Krymu požiadala Putina o ochranu pred ukrajinskými pučistami a ich terorom, ktorý presiahol všetky možné predstavy obludnosti, keďže niektorí vraždili nevinných policajtov aj takými brutálnymi „arabskými“ spôsobmi, ako odrezávanie hláv a podobne. Čo len dokazuje to, že medzi teroristami sú mnohí Arabi a iní neslovania. Slovan by takéto čosi nikdy nespravil bratovi. Nevraviac o ponižovaní komunistov bozkávaním krížov. Bez komentára. Ježiš by sa asi veľmi divil. Ježišovo učenie nikdy takéto čosi paľudské neodporúčalo. Navyše Ježiš nie je ani cirkev a cirkev nie je Ježiš. Kristusove učenie o sociálnej spravodlivosti jediní komunisti uviedli do praxe. Dali človeku prácu, byty a istoty slušného živobytia pre všetkých, a to navyše rovnomerne.

I keď medzi nimi sú mnohí odporcovia kresťanstva, ako to médiá prezentujú, no pravda je taká, že sú odporcovia cirkvi nie Ježiša, aspoň ja. A ak sa aj podarí cirkvi zvoliť konečne po tých 2 000 rokoch Pápeža, ktorý sa snaží priblížiť k základom jeho myšlienok, tak tu máme médiá a kapitalistov, ktorí sa ho snažia zosmiešniť a diskreditovať. Takže začarovaný kruh.

Podkarpatská rus je územie s veľmi pestrou históriou, čo do začlenenia do rôznych štátnych útvarov, či ríší. Možno si aj mnohí pamätajú zo školy, že patrila aj ČSR. Konkrétne v rokoch 1918 – 1938, a to presne 8. 5. 1918 bola oficiálne pričlenená k nám, po dohode s ostatnými štátmi Európy. Autonómiu nadobudla Podkarpatská rus presne v deň vzniku Slovenského štátu 15. 3. 1939, no, netrvala dlho, pretože hneď v ten deň ju napadlo hortyovské Maďarsko a pričlenilo si ju, jej časť. Masaryk pôvodne Podkarpatskú rus nechcel, kvôli zaostalosti, ale nakoniec ho spojenci k pripojeniu donútili.

K Masarykovi sa vyjadrovať veľmi nemienim, pretože jeho názor na Slovensko a Slovákov je všeobecne v kruhu učencov a inteligencie známy: „Slováci vlastne ani neexistujú, je to len české etnikum“, povedal. Viem síce ako to myslel. Chcel asimiláciu Slovanov v rámci ČSR, ale problém bol ten, že Slováci sa mali prispôsobiť takmer na 90 % Čechom, v rámci jazyka. Silná bohemizácia sa teda nestretla s veľmi priaznivým hodnotením u slovenskej inteligencie. Tu bol pes zakopaný neskorších konfliktov v ČSR. Neskoršie to ČSSR napravila a slovenský jazyk sa začal očisťovať paradoxne v socialistickom spoločensko-politickom systéme!

V Podkarpatskej rusi ako súčasti nášho štátu v ČSR sa používala neoficiálne rusínština, určitá modifikácia ukrajinského jazyka.

Podkarpatskú Rus si potom počas 2. sv. vojny pripojilo CCCP dekrétom z 26. 11. 1944, a oficiálne nadobudlo pripojenie platnosť v júni 1945.

Keďže dnes je vlastne Ukrajina v totálnej anarchii, neprehľadnom stave a vlastne vo vojne, prečo by si nemohlo robiť Slovensko nárok na pripojenie územia Podkarpatska k svojmu územiu? Prečo slovenskí politici nepracujú na tom, aby sa konalo referendum o tejto otázke? Myslím si, že by to stálo za to. Síce tam nemáme väčšinové obyvateľstvo, ako je to na Kryme, kde je 91 % Rusov, čo znamená, že Rusko má morálne právo ochraňovať svojich ľudí pred pripravovaným terorom fašistov na Ukrajine aj bez súhlasu OSN, ale názory na odčlenenie sa od Ukrajiny sú medzi Rusínmi naklonené práve Slovensku, podľa určitého dokumentu, ktorý vysielala STV 2. Lenže ľudia sa boja a tento problém je tabu pre slovenskú i rusínsku verejnosť.

Otázne je aj to, ak vypukne vojna v Európe kvôli USA a ich pár teroristom a plateným „celebritám“, či tu vôbec nejaké Slovensko ešte bude, a aj my.

Prajem ale i tak Ukrajine silnú jednotu a odvahu ľudí riešiť svoju budúcnosť v mene lásky proti barbarským obludám bez svedomia v ich krajine, ktorí za peniaze a pre moc spravia všetko. Prajem Slovanom spoločnú úniu a zbavenie sa otrokárne pre západných a iných kapitalistov. Prečo by sme nemohli už robiť a pracovať na seba a nie na cudzích parazitov vysmievajúcich sa nám do ksichtov cez médiá a z najdrahších víl či hotelov a limuzín? Dokedy sa necháme dusiť a hnať do pascí? Oberať o zem našich otcov a materí a žiť v neustálom strachu, neistote a ponížení?