laskaaaa4

Pre tie 2 percentá ľudí, ktorí ešte čítajú poéziu. Tak nehodnú pre dnešnú bezduchú dobu.

Zlaté piesky

Päť sĺnc z nebies zniesť
na striebre tácke;
tavič pri peci,
pre oči ziskrí.

Poď, vychoď cesty,
siahni na dno síl,
zažni knôt sviečky;
hlavne, že si žil…

Pre čistú lásku;
myšlienku pocit;
spýtať sa bohov;
do vlaku skočiť.

10. 1. 2016

Zimná nádej

Hľadám vieru vo všetkom,
no najviac v tvoju vieru;
ako kvapky dažďové
do hladín padnú, veru…

Z podzemných vôd ťa okriať,
vidieť dnu, hĺbky vieru.
Kameň soľný polízať,
nechať sa včelám roju.

Dotknem sa stromov duše,
prudšie a stále prudšie,
stáť a triasť sa od zimy,
poznať cit, tóny vyššie.

Čakám v tvoje objatia
v dráhe vlakov meškania.
Oči, hviezdy belasé,
ruky, čo sa nebránia.

30. 1. 2016

Ak si to nepochopil/la cez svoju empatiu potvrdenú empíriou aj po tretí krát po prečítaní, tak to nechaj tak, alebo prestaň pozerať spravodajské a „zábavnopolitické“ relácie. Poézia je zvlášny druh básnického jazyka, kde sa nemusia dodržovať pravidlá spisovnosti a bežného dorozumievania, a vyžaduje si precítenie. Pekný večer želám.

© Karol Janko Malina