laskaaaa4

Nerád už píšem články o súčasnom dianí, aj preto, lebo mi nie je umožnené diskutovať tu na mojom blogu, ale aj preto, že to nemá skoro ziadny účinok v rámci deteriminácie spoločnosti. Navyše, keď vidím tieto diagnózy, niektoré, tu na pravde, ktoré sa pretekajú v čítanosti za každú cenu, tak mi je skôr do plaču. Nebudem menovať chronických krikľúňov, každý vieme o koho ide….Správajú sa presne tak, ako závislí na drogách.

Celkom určite sa ale tento rok zapíše do histórie Slovenska. Dovolím si predpovedať, že sa do budúcnosti už len ťažko niečo takéto zopakuje. Nielen v športovej sfére, ale aj kultúrnej a politickej. V tej športovej sfére dokonca tento prekonal aj rok 2002, pretože cyklistika je oveľa populárnejšia vo svete ako hokej. Preto aj titul majstra sveta v cyklistike je väčší ako ten v hokeji. Nevraviac o titule majstra sveta v chôdzi, ako najpraktizovanejšom „športe“ na planéte.

V politike, resp. Vo vládnej strane nastali rôzne protichodné varianty. Niektoré však boli tak nezlučiteľné, ze im vôbec nerozmiem. Na jednej strane sa premiér postavil proti diktátu EÚ a ich nezmyselným kvótam na odber teroristov a islamistov do Európy, no na druhej strane paradoxne sa podvolil diktátu NATO, keď vláda schválila veliteľstvo NATO vo Vajnoroch. Ale nevadí, aspoň budeme mať bližšie k nim a demonštrácie sa presunú pred ich brány. Netvrdím to, ale podľa mňa je za tým tlak a vyhrážanie sa USA a Západu, a keď nie, tak zapredanosť. V úrovni ľudí sa ale toho veľmi nezmenilo. Až na zvýšenie minimálnej mzdy o 25 eur, avšak stále sme ďaleko pod úrvoňou EÚ, čo signalizuje, že Slovania sú stále braní ako menejcenní. Načo sme teda v EÚ? Naozaj neviem aký to má zmysel pre nás. Cudzinci si stále viac zoberú ako dajú.

Najviac ma však bavila pani Merkelová, ktorá sa hrá na veľkú humanistku, no dopúšťa sa pritom omylov, ktoré môžu stáť existenciu Európy. Nevraviac o tom, že islamisti sa nikdy neasimilujú a vždy budú presadzovať svoju vieru, čo už pochopil každý normálny, aj priemerne inteligentný človek. Preto nemožno považovať za normálne, ak si niekto púšťa do domu teroristu a vraha. Tiež je veľmi prehľadné, ako rôznymi trikmi obhajujú migráciu islamistov skoro všetky novinárske presstitútky a presstitúti. O českých žurnalistoch ani nevraviac. Tam je to ešte hroznejšie. A chronická rusofóbia presahuje aj tú neslovanskú.

Merkelová bola aj ocenená americkým časopisom za to, že vniesla do Európy bordel a vraždenie, za ktorým sú migranti. Pritom bez pochýb každý súdny človek vie, že jednoznačne najväčšou osobnosťou roka bol ruský prezident, Vladimír Putin, ktorý robí vrásky na čele západnej mafii, najmä tej ekonomickej a politickej a islamistom, vycvičených CIA.

Na Slovensku sú bezpochyby najväčší hrdinovia demonštranti, organizátori demonštrácie proti NATO, ktorá sa koná každý  druhý štvrtok pred americkým veľvyslanectvom, alebo rôzne iné demonštrácie proti silám zla, tu na Slovensku. Preto nemožno opomenúť najmä KSS, ktorá zorganizovala mnohé akcie v spolupráci s inými združeniami. Pokojní bojovníci, Hnutie slovenskej obrody, rôzne organizácie a osoby, ktoré sa pravidelne, či už aktívne alebo pasivne zapájajú do rôznych verejnospoločenských akcií, revolučného charakteru. Medzi hlavných predstaviteľov týchto vystúpení za práva, spravodlivosť, sociálnu spravodlivosť v boji za národné záujmy a slovanskú vzajomnosť sú Miloslava Necpalová ( novinárka). Jalal Suleiman (právnik, podpredseda KSS), Peter Baďura (ľavicový revolucionár, novinár), Jozef Hrdlička (predseda KSS), Jurij Martirov (demonštrant), Stano Pirošík (Vzdor, strana práce), Silvia Sáre (súkromná osoba, demonštrantka), Arthur Bekmatov (doktorant, Nitra, KSS), Róbert Švec (predseda hnutia obrody), Peter Nišponský (Charta proti vojne), Ivan Lulják, (KSS), František Škvrnda (docent, UK), Rudolf Vasky ( i keď mohol by byť menej vulgárny), v rámci súkromného vystupovania  cez videohovory aj Štefan Harabin, Eduard Chmelár a mnohí iní, ktorí si zaslúžia aj vašu podporu.

V kultúrnej sfére sa natočili mnohé zaujímavé snímky. Rozprávka „Láska na vlásku“ (premierovaná ku koncu minulého roku), i keď sa v nej objavila aj herečka maďarského šovinistu Bárdoša, divácky však bola celkom úspešná. Ďalšia rozprávka „Johankino tajomstvo“, v spolupráci s Čechmi, kde si zahrala najlepšia súčasná slovenská speváčka Kristína. Táto rozprávka tiež má mnohé predpoklady byť úspešnou, no opäť má vážnu poškvrnu, a to v role herca Ondřeja Větchého, ktorý sa netají tým, že by bol rád, keby vojnu vyhrali fašisti, a argumentoval tým, že by sme boli na vyššej úrvoni. Zrejme mu asi ušlo, že by sme vôbec neboli na žiadnej úrovni, pretože Hitler mal v pláne vyhladiť aj Slovanov. Ďalší fakt je ale ten, že Větchý je kvalitný herec. No, asi doležité je to, že za koho a pre koho hrá. Že?!

Asi najlepším filmom pre deti a mládež bude „Sedem zhavranelých bratov“. Opäť však ide o koprodukčný film s Čechmi. V ňom sú herci bez politickej špiny. Navyše prvé dve snímky sú nevýrazné, čo do výkonov hercov statické, strojené a neprirodzené bez nadčasového odkazu, robené nasilu bez spoločenskej objednávky. Sedem zhavranelých bratov je o čosi dynamickejšia rozprávka. Navyše titulnú pieseň spieva Marika Gombitová, ktorej kritika neprofesionálov prekazila návrat. Priznám sa, že ani mne sa pieseň hneď nepáčila, ale s odstupom času z nej cítiť hodnotu, vyzretosť a nadčasovosť. Pre Čechy naspievala pieseň Darina Rolincová, a tu možno vravieť o ozajstnej kvalite, priznávam, že po 20. rokoch sa mi páči jej výkon.

V hudbe sa blysla opäť spolupráca Kamila Peteraja, Kristíny a Michala Hudáka, ktorý výrazne dopomohol k úspešnosti videoklipu k piesni „Ta ne“ v retro štýle.

Na záver sú tu aj rôzne filmárske experimenty v podobe dokumentárnych filmov v hlavnej úlohe s Emíliou Vášaryovou, ocenené na filmových festivaloch.

Nedá mi ale nezavŕtať do určitých osobností, ktoré zutekali zo scény. Neviem či to bola zbabelosť, či mamon, no realitou je to, že po revolúcii sa stiahli tie najkvalitnejšie osobnosti z mladšej generácie umelcov, opakujem, umelcov, nie celebrít! Ide najmä o Janu Naďovú, alias Arabelu, ktorá prekračuje aj s dabingovou verziou Libuše Šafránkovej všetky herecké výkony minulej aj súčasnej doby vo svojej kompatibilnosti hereckého výkonu v jednom seriáli a jej vysokú umeleckú hodnotu v postave princeznej. Navyše seriál Arabela akoby predpovedal, čo sa stane s našou spoločnosťou v budúcnosti, v postave čarodejníka druhej kategórie Rumburaka, ktorý ovládne média a obráti všetky rozprávky naruby. Zahral si ju významný český herec, Jiři Lábus. Presne to tu dnes máme. Ďalej je to herečka Adriana Tarabková, ktorá nechce ďalej sa mediálne prezentovať, a ako sa vyjadrila, lebo robí jej zle popularita. A presne o takýchto hercov mali záujem ľudia. Nie o tých, ktorí sa strkajú cez známosti do seriálov a filmov, a potom to aj tak vypadá. Občas sa nájdu aj výnimky. Ľudia si ale už zvykli na túto podúroveň. Opäť mám ale taký zlý pocit, že máme strašne veľa kvalitných mladých umelcov v hereckej sfére, ale strašne zlých režisérov, zlé scenáre a herci nedostávajú adekvátne postavy, ktoré im pasujú. Situácia je asi taká, akoby Lusiovi Funésovi ponúkali rolu operného speváka. Mám na mysli Romana Pomajba, Dana Dangla, Andreja Bičana, Kristínu Farkašovskú, Romana Luknára, Petra Sklára mnohých iných, ktorých talent, či už komediálny alebo dramatický nie je vôbec využívaný vo veľkofilmoch.

Čo povedať na záver? Celkom určite bude rok 2016 veľkým pádom. Mám aspoň také tušenie. Bude naďalej výsmechom pre čestnosť, podstivosť a slušnosť.

Veľmi by som chcel zaželať najmä veľa zdravia, porozumenia a lásky aspoň cez Vianoce.

V psychóze, šírenie západnej kultúry, cudzích výrazov, amorality, demagógie, umeleckých brakov a poloprávd televízie nejako nepoľavili a v trende pokračujú i naďalej. A týrajú tých, ktorí sa nezapredali „hodnotám“ ktoré šíria.