Juraj Jakubisko má síce už dávno po sedemdesiatke, no napriek tomu sa odhodláva k takému počinu ako nakrútenie veľkofilmu o Veľkomoravskej ríši. Som skeptický, pravdupovediac, pretože po jeho poslednom kino – filme „Báthory“ sa nedá očakávať opäť nič pôsobivé v duchu kvality z osemdesiatych rokov a v medziach našej kultúry. I keď Bátorička zreje, a po tých 7. rokoch, keď som ju zhliadol naposledy na obrazovke, mierne ma film zaujal. Od realizmu má však míle daľeko. Dá sa tvrdiť, že tento film je rozprávka pre dospelých.
Bátorička bol jeho prvý veľkofilm po páde systému socializmu. Žeby financie? Áno. Už ho totiž štát nefinancoval a zháňanie financií sa sťažilo. Až potom si asi spomenul na dobrý zlatý socializmus, i keď si to v žiadnom prípade nechcel pripustiť.
Slováci predsa nemôžu natočiť dobrý, kvalitný film sami o sebe tak, aby ohúrili celý svet v intenciách pokračovania pôvodnej slovenskej tvorby. Natáčajú sa len spolitizované filmy, ktoré hania samozrejme minulý režim aj naďalej. Na takéto žlčovité nenávistné chúťky zarytých antikomunistických antagonistov sa financie samozrejme dnes vždy nájdu. Ako aj tento rok prezentovaný film s politickou tematikou „Rukojemník“, ktorý je o dieťati ženy, ktorá porušila zákony našej krajiny v tej dobe a ušla, no dieťa ostalo tu a cieľom tohto filmu je poukázať nato, že dieťa nebolo vydané do zahraničia s určitým zámerom a akože v tom bola zvrátenosť, že sa orgány snažili dodržať zákony našej krajiny.
Sklamalo ma aj to, že do tejto propagandistickej nechutnosti, zaujímavo a presvedčivo spracovanej obsadili aj známu českú herečku Libuši Šafránkovú z ktorej chcú silou mocou a peniazmi spraviť prostriedok svojej propagandy. Samozrejme Lasica v takomto spolitizovanom filme je obsadený ako aj vo filme so židovskou tematikou z druhej svetovej vojny.
Prečo takýto ľudia ignorujú súčasnosť a problémy dnešných ľudí ako aj to, že Židia dnes fašisticky vraždia iný národ a berú im ich územia? Prečo sa nenatáča dnes film napríklad o vraždení fašistami na Ukrajine?
Jakubisko a mnohí kvalitní režiséri a producenti si uvedomili, že predsa len ten socializmus nebol až taký zlý systém. Tematiku síce kreaoval, ale nakoniec predsa len vyšli z dielne československej a slovenskej tvorby mimoriadne umelecké diela, nedocenené ani dnes, resp. nepochopené. Ja, osobne mám rád aj trezorové filmy a nechápem, prečo ich politici zakazovali. Robili chybu. Niektoré boli samozrejme trošku demagogické a hyperbolické, avšak ako umelecké diela veľmi pozoruhodné. Herci a štáb dokázali, že v spoločnosti, kde sa kladie vysoký nárok na tvorbu umelcov a tematiku sa môžu v takomto tlaku točiť nadčasové diela aj povolené aj nepovolené. „Zakázané ovocie najviac chutí“. Filmy ako napríklad „Ucho“, Skřivánci na niti“, „Veľký chorý slon“, „Corpus delicti“ a podobne.
Jakubisko natočil tiež kontroverzný film „Sedím na konári a je mi dobre“, avšak bol povolený a vysielaný. Po jeho analýze pozorný divák može zaregistrovať určitý obdiv k hlavným postavám spoločenských vyvrhelov, ktorí sa po vojne usadia v cudzom dome, nechce sa im robiť, sú nešikovní, nepáči sa im doba, žijú ako bohémi. Kladne je tiež vykreslená postava prostitútky Židovky, náhodne príducej k nim. Záporne je vykreslená postava komunistickej agitátorky. Tu vidno Jakubiskove skryté názory na systém ako taký. Mnohé skryté dvojzmysly, napríklad: „Nič si nepochopil“… a hodená rekvizita do obrazu Stalina je jasným subjektívnym gestom režiséra. Ako to vysvetlil súdruhom, to už neviem. Celkovo celý film vyznieva rozpačito a do „hneda“. Až sa mi tomu nechce veriť, že autor sympatizuje s fašistami. Nedá sa presne interpretovať dielo; ako to režisér vlastne myslel. Či je to „plač“ za starými prvorepublikovými fašistickými časmi alebo kritika týchto záporno-kladných hrdinov? Neviem. Neprišiel som nato ani po tých 26. rokoch od natočenia tochto filmu. Celkovo však autor chcel naznačiť, že aj dekadencia má svoje čaro. Niekto zobral niekomu ich svet. Jednoduchým ľuďom, ktorí nechápali, čo sa okolo nich deje, kto je ich nepriateľ a kto priateľ. Tento problém, ale z druhého konca je presne dnes. Po páde kapitalizmu u nás po roku 1948 boli v ľuďoch zakódované isté ustálené zvyky, normy, spôsoby správania a dnes sa im médiá snažia tieto staré pochybnosti opäť vtĺkať do hláv pomocou mýtou, konšpirácií, demagógií, robenia z ľudí hlupákov a poslušných divákov. Kyberpriestoré myslenie nás manipuluje do neuveriteľných polôh, pričom si opäť neuvedomujeme, čo sa vlastne v realite deje a život nežijeme, len prežívame.
Z filmovej tvorby sa realizmus takmer celkom vytratil. Z jakubiskovej celkom, až na „Neveru po slovensky“. Napriek tomu sú jeho filmy mimoriadne plné ducha a zobrazujú hlboký výsek imaginárneho sveta v ktorom tento umelec jestvuje, ktorý ho inšpiruje. Snaží sa o jemné, ale cielené ozvláštnenie filmovej tvorby tak, aby harmonizovala a zároveň determinovala veľké množstvo ľudí. Snaží sa o vytváranie ilúzií na základe túžby. Presmerúva ťažké témy a zľachčuje ich, pričom sa snaží o zmenu myslenia smerom k prírode. Uvedomenie si krásy okolo nás, uvedomenie si pominuteľnosti sveta, svetov, uvedomenie si toho, akí sme krvilační na úkor jednoduchosti, prostoty, na úkor lásky. Často zachádza do takých rozmerov, že mu bežný človek nerozumie, ba priam mu je to nechutné a dekadentné: seriál „Teta“. Len, keby si odpúšťať to politikárčenie.
Vráťme sa ale k jeho novému počinu. Tento veľkofilm mal nakrúcať už pred štyrmi rokmi, no až teraz nazbieral potrebné množstvo financií.
V rámci marketingu a jeho zámerov bude vo filme znova veľa zahraničných aktérov. Nemyslím si, že vo filme o histórii najslávnejšieho obdobia Slovanov by mali hrať Neslovania. To už neovplyvním, no je to chyba. Na Slovensku aj v Rusku, Česku, Srbsku, Ukajine – východnej, Bielorusku sú mnohí skvelí herci, len je potrebné prekonať averziu voči Slovanom, a potom sa do niečoho púšťať z čistým zámerom. Ruské filmy sú pritom naozaj veľkolepé, čo do slovanskej a ruskej histórie: napr. film „Slovanské nebo“, „Hviezda“. V zahraničí ich ale nehrajú, pretože sú až veľmi dobré a západná kultúra neznáša ak sa nám niečo vydarí, je pravdivé a nekopíruje to západnú kultúru a vyzdvihuje to našu históriu.
Jakubisko pozmenil aj názov pripravovanej epopeji: má sa volať „Zabudnutý epos“. Asi mu prekážal ten výraz „Slovanská: Veľmi ma tým sklamal, ale robí to len preto, aby si aj na západe občas niekto pozrel tento film, a „Zabudnutý epos“ predsa len pre niekoho lepšie znie.
Taktiež som zvedavý, do akej miery zobrazí historickú líniu a dôležité udalosti, odohrávajúce sa počas Veľkomoravksej ríši. Obzvlášť ma bude zaujímať zapustenie kniežaťa Rastislava do deja. Ako viem, Nemci mu vypálili oči, lebo nechcel spolupracovať s nimi ako Svätopluk. Bol to veľký hrdina, i keď traduje sa, že Svätopluk to robil len tak „na oko“, a keď ho Nemci prepustili z väzenia, že sa spamätal a nezapredal sa.
Z našich a z českých by sa určite hodili do filmu Štefan Kvietik, Oľga Šalagová (menšia rola, hrala aj v Adamovi Šangalovi), Emília Vášaryová, Kamila Magálová, Zdena Studénková, Ján Kroner, Roman Luknár, Peter Košič, MAREK ŤAPÁK, Karel Roden, Marek Vašut, Libuše Šafránková.
Proste to najlepšie čo máme. I keď pochybujem!!!!!
Záleží aj na ich dialógoch a scenári. Myslím si, že ak nepopracujú scenáristi na údernom slove a dynamickom deji, že to bude opäť niečo nudne statické. Statickosť a prechody zo statickosti do dynamickosti sú tie znaky, ktoré zdvíhajú ľudí zo sedačiek. Ale všetko z mierou.
Mali by si nektorí herci a tím pozrieť staré československé filmy a aj ruské, či sovietske a pokúsiť sa o kontinuitu a niečo, čo zachytí nielen históriu do obrazu a zvuku, ale najmä odraz a odkaz dnešnej doby.
Jakubisko ma zarazil hneď na úvod tým, že proklamuje spoluprácu s Američanmi a Poliakmi. Pochybujem, že to pridá toho strácajúceho sa spoločného ducha slovanstva do tohto projektu.
Bude zaujímavé aj zobrazenie pokresťančovania Slovanov Cyrilom a Metodom či zničenie našej ríše Húnmi, ktorí vlastne už ani neexistujú. V samotnom Maďarsku sú po genetických prieskumoch vyše 50 % Slovanov a ostatné rasy, a 4 % pôvodných Húnov. Dúfam, že Jakubisko nezabudne aj na Germánov, ktorí sa pridali k likvidácii ríše pomocou biskupa Wichinga a jeho intríg.
Pevne tiež dúfam však, že nespraví zo Svätopluka a zo Slovanov nejaké opice, ale ozaj to, čím v minulosti tento náš najväčší kráľ bol.
Z poučenia o jednotnosti sme sa nepoučili, keďže aj táto ríša padla na chamtivosti a mocichtivosti troch synov Svätoplukových, ktorí sa bili o moc v ríši. Nádherná paralela so súčasnosťou, keď sa slovanské národy opať v tomto prehnitom systéme kapitalizmu vraždia medzi sebou a nepriateľ hľadá v národoch slabé miesta zapredancov. Tí sú potom vyzdvihovaní a každý oponent je v ich prostriedkoch nadvlády, v médiách ponižovaní. Tí, ktorí vravia pravdu sú zosmiešňovaní a bechrakterní sú uznávaní. Z čestných a slušných ľudí robia terče posmechu, z tých, ktorí majú radi svoju vlasť a dávajú to najavo robia nemoderných trolov. V mladých pestujú bezcitnosť, učia ich ako byť zlí k svojmu národu, hanbiť sa za predkov, zabudnúť na svoju identitu, kopírovať cudzie vzory. Neúcta, lož, prehnaná sexualita na každom kroku, morálny rozklad…A zánik.
Bátorička má "od realizmu na ...
Ak chce Jakubisko na filme zarobiť, ...
No o podobný projekt se pokoušeli ...
História sa stále mení, istá je ...
Celá debata | RSS tejto debaty