laskaaaa4

V júli mi zavolali z istej nemenovanej firmy na výrobu a opravu dielov do vozidiel, že potrebujú niekoho súrne. Najprv ma to potešilo a prekvapilo, nečakal som to. Pomyslel som si hneď, že ak volajú niekomu, nemôžu to byť zlí ľudia a myslia to úprimne. Po prvých dňoch som bol ozaj nadšený, lebo mne prácu (ako tak adekvátnu) tu v okolí a meste nechú veľmi tie „ľudské zdroje“ na vyšších miestach dať, viď, predposledný článok,

Nastúpili sme dvaja noví, jedna baba, študentka slovenčiny a ja, ktorý už vyštudoval, no v odbore mi prácu stále nie a nie dať. Všade vyžadujú paradoxne prax. No, mne prichádza na um, že ako tú prax mám získať, keď všade tú prax vyžadujú. Jeden neskutočný nezmysel a diskriminácia s ktorou vládnuca strana tiež nič nerobí.

Hneď v prvý deň nám bolo sľúbené vyfasovanie ochrannej obuvi s kovovým špicom, ktorá bola podmienkou vstupu do haly. Po čase sa tento sľub rozplynul v chaose roboty a vedúci si nie a nie naň spomenúť. Dal som si teda len špice naťahovacie na obuv normálnu civilnú, a tú som nosil celé dva mesiace brigády.

Brigádnická zmluva je dnes viazaná na dva mesiace a predĺžiť sa nedá, len prehodnotiť, zmeniť na zmluvu inú, napr, na dobu neurčitú. Normálnu pracovnú zmluvu mi dať nechceli, to sa aj dá pochopiť, veď si predsa musia overiť pracovnú výkonnosť. Tri štyri dni nás zaúčali zamestnanci, ktorí boli veľmi prívetiví, ako aj asistent vedúceho linky (zo začiatku).

Po dvoch týždňoch si ale ďalší vedúci údržby zmyslel alebo niekto iný, že na to miesto, kde my pracujeme dá žeriav na formy, ktoré sa tam budú opravovať a udržovať. Veľmi to narušilo našu náladu, pretože sme boli na konci haly v relatívne pokojnej zóne. Dali nás potom ale presne do stredu haly k robotom, ktoré vyvíjali veľmi výrazný hluk a aj teplotu a zápach. Pritom žeriav dali na ten koniec haly a formy prenášali o polovicu ďalej od linky, ako by ich prenášali, ak by ich dali na miesto, kde nás premiestnili. Nezmysel, nad ktorým sme sa všetci brigádnici vážne zamýšľali a začali pochybovať o úprimnosti zamestnancov firmy na vedúcich pozíciách. Niekomu asi vadila dobrá nálada pri práci, tak sa rozhodol sa trošku zabaviť na účeť brigádnikov pomerne dosť neľudským spôsobom. To bol aj dôvod toho, že v posledné dni brigády som dostal zápal spojiviek a musel som ísť ráno k doktorke, ktorá mi predpísala lieky, pretože mi tak opuchli oči, že som ani nevidel.

Úroveň hygieny a poriadku bola v hale neskutočne mizivá. Rýchla rota dvoch Rómov tam chodila upratovať len každý druhý týždeň, ale naše pracovisko im vedúci nekázali vyčistiť, tak sme tam boli v prachu a medzi sklennými vláknami a výparmi z robota, a nikoho zodpovedného to vôbec netrápilo a ďalej pobehovali po hale ako poletuchy a buzerovali zamestnancov za nezmysly, ale takmer nič k lepšiemu priebehu práce nerobili. Totálny chaos a bordel. Niektorí radoví a stáli zamestnanci boli celkom fajn, na nich sa ozaj nedá nič zlé povedať, ale ako to už býva, ľudský faktor je nepredvídateľný a našli sa po čase aj takí, ktorí sa správali minimálne nekorektne a zbytočne okázalo z dôvodu dokazovania si svojho postavenia.

Vedúci si začali postupne viac všímať tieto faktory a nie výsledky, a miešali partie tak, aby rozbíjali zamestancov – brigádnikov.

Postupom času som sa dozvedel, ako to vlastne v takej západniarskej firme chodí, a priznám sa, že som tomu najprv neveril, no teraz už nepochybujem o hyenizme a vypočítavosti poskokov zahraničných majiteľov, ktorí a správajú presne tak, ako to vyžadujú „morálne“ kódexy firmy a marketing. Tie vravia len to, že zamestnanca, a o to viac brigádnika treba brať len ako pracovnú silu, ako tovar, ktorý je nútený sa predávať len v medziach hodnoty, ktorú určuje „neviditeľná ruka“ ekonomiky druhofázovej strednej Európy, ktorá nemôže byť rovnocenná s tou západnou pracovnou silou. I keď týmto ani moc tak o výkony nešlo, ale o sympatie.

Ďalšou viditeľnou črtou bolo uprednostňovanie Rómov a občanov maďarskej národnosti. Opäť prizvukujem, že nemám nič proti nim, ale priam od očí bije prevaha Rómov a Maďarov vo firme, pritom v Senci je až 62 % Slovákov so slovenskou národnosťou. Títo ľudia sú pre Západ zaujímavejší (neslováci). Západné firmy aj takto politicky zasahujú do vývoja Slovákov a jasne sa im vysmievajú do tváre takouto neproporcionálnosťou, nepriamou diskriminácou a ponižovaním. Pripadá mi to asi ako sentencia Hitlera a Haidricha, ktorí vraveli, že „je potrebné vyhubiť elitu medzi Slovanmi a potom ostatných vyhladiť a asimilovať“. Niečo podobné, len robené inými prostredkami a formami.

Cieľ je mne osobne veľmi jasný a každý inteligentný človek si ho domyslí!!!

Najviac ma ale sklamali Slováci, ktorí tam pracovali na vyššých miestach, vedúci liniek, len ťažko sa na nich dá nájsť niečo dobré. Potvrdila mi to aj  „neskutočná skutočnosť“, že na svojej pracovnej pozícii som prekonal firemný rekord päť krát vo výkone jednotiek za pracovnú dobu 8 hodín, a čo myslíte, že čo sa stalo? Prišiel asistent vedúceho linky, keď to zistil, doposiaľ sa zdal celkom fajn a férový chalan, no, a vyvesil na nástenku zvýšenie liminu, kvôli tomu, že som prekoval rekord na 329 jednotiek z 281, limit z 225 na 240 so slovami, že ak môžete toľko, tak môžete aj viacej. Žiadna pochvala, žiadne prémie, ale primitívne hyneistické gesto povýšeneckých osôb, ktoré si svojou brutalitou robia očká vo vedení firmy a jej „morálnych hodnôt“ využívania a ponižovania ľudí Slovenskej republiky. Pritom ostaní na linke tento limit neprekročili počas celej doby. Pritom výkon prác bol variabilný od počtu retušovaných miest. Určite za to dostanú vedúci prémie a istoty a zotrvajú v spokojnosti na svojich miestach západnej imperátorskej firmy.

Do konca brigádnickej zmluvy som zvyšoval teda rekord len o pár jednotiek, aby som neublížil nepriamo ostatným zamestnancom, ktorí robili okolo 200 jednotiek, lebo pomaly a šlendriánsky som nie zvyknutý pracovať, čo tam mnohým začalo neskutočne vadiť.

Vo firme sa nachádzali aj zamestnanci, ktorí naozaj brutálne provokovali a správali sa naozaj hnusne ku mne aj iným, ako špehovanie a snaženie sa nájsť, čo by len maličkých chýb, aby bonzovali vedúcemu, čo bol aj dôvod nepredĺženia zmluvy, resp, prehodnotenie. Všimli si, že som zabudol vybrať istý papierik z expedičnej palety, a hneď to nabonzovali vedúcemu, pritom kvalitár má za úlohu kontrolovať tieto vedľajšie problémy a vyberať aj papier zabudnutý či prekontrolovanie počtov a kvality. Takže ako sa vraví, kto chce vidieť biele čiernym dá si čierne okuliare. Pritom mnohí zamestnanci tam robia o polovicu menej ako brigádnici, často sa prechádzajú po hale a hulákajú ako v ZOO, či sa bavia zo zamestnancami, a to si vedúci liniek vôbec nevšímajú. mne to samozrejme nevadí, mne je to ukradnuté, len mi to príjde dosť neférové. Pritom zarábali o 35 % viacej a mali istoty, relatívne.

Ďalším „zaujímavým“ počinom istého pána, teda vedúceho linky bolo, že nám často robil prednášky s dielami prinesenými na pracovné kontrolné stoly a prísne nám prizvukoval  vysvetľoval niečo, s čím mnohí noví zamestnanci nemali nič spoločné, keďže dátum výroby a kontroly boli staršie ako deň, keď sa tam birgádnici zamestnali. Totálny organizačný chaos, žiadna systematika v práci, len intrigy zamestnancov a vedúcich.Pritom sme mali šetriť aj materiálom, a nevedeli sme ako, keďže sme ho potrebovali použiť. Nechcem sa veľmi chváliť, ale navrhol som aj zlepšovací patent, a ten sa ujal v rámci šetrenia, a to ich naštvalo ešte viacej. pánov inžinierov.

Dnes je firma ako také malé rodinné „mafiánske“ spoločenstvo, v ktorom sa často silou mocou a neférovými praktikami držia pri svojom mieste a uprednostňujú len tých nových zamestnancov, ktorí sú im sympatickí, či povoľní a nechajú sa radi ponižovať a nie sú samozrejme lepší ako oni. ostaní nemajú šancu a vonkoncom nemajú radi inteligenciu medzi sebou, ktorej tento mafiánsky, nefunkčný, diletantský a zapredanecký systém nechce dať adekvátnu prácu. Tá sa musí potom ponižovať v neadekvátnom pracovnom prostredí.

Tento týždeň pri mne skoro plakala zamestnankyňa, a prezradila mi, že za minulý mesiac jej dali len 370 eur výplatu, a to robila aj nočné. Iným sa to bála prezradiť, aby sa náhodou nestalo, že sa dostane k vedeniu to, že sa tu niekto sťažuje na plat. Mala by z toho určite len problémy ešte viac. Už sa naučila po tie roky, že je potrebné držať hubu a krok, ináč nemá šancu ostať vo firme.

Vyplýva z toho len to, že človek naozaj dnes z poctivosťi a tvrdej a čestnej práci nič nemá, je ostatným prerobeným ľuďom na obraz kapitalizmu – systému len na smiech.

Ľudia ako takí sami o sebe ani nie sú zlí, len zlých z nich robí tento systém, ktorý ich núti stať sa hyenami a neférovými, z mnohých príčin, ktoré sa mi už ani  vlastne nechce rozoberať, lebo je to pod moju dôstojnosť. len je smutné, že sa mnohí ľudia nevidia v pravom svetle takí, akí sú a nechcú trošku zabojovať o lepšiu úroveň nás Slovákov aj tým, že by držali viac po kope a nenechali sa rozdeľovať tými, ktorí si z nich spravili otrokov duše aj peňazí.

.