laskaaaa4

Je každému človeku, ktorý sa zaujíma aspoň minimálne o spoločensko-politické procesy jasné, že krízy kapitalizmu ústia aj do podoby naonacizmu, skrytého pod pláštik ľudáctva, ako je to aj u nás. Vládnuca strana u nás podcenila túto hrozbu, a to najmä preto, že je odrezaná od reálneho života väčšiny ľudí, ktorí živoria tesne nad hranicou úplnej chudoby. Chýba im už empatia, čo je vlastne začiatok konca.

V kríze kapitalizmu, ktorá je spôsobená hromadením financií a majetkov v stále sa zužujúcej skupine ľudí a na účtoch vládnucej svetovej oligarchie sú len tri možnosti. Buď vojna, revolúcia alebo rozum. Tým rozumom mám na mysli voľby  volenie takých alternatív a strán, ktoré prerozdelia financie spravodlivejšie vo svete alebo v rôznych svetových spoločestvách zoštátnením bánk a strategických podnikov alebo aj výrobných prostiedkov, iná kontinuálna možnosť humánneho charakteru neexistuje. Na Slovensku je to podobné ako aj v iných stredoeurópskych krajinách, že štát sa zadlžuje, plní diktát Bruselu len preto, aby sa im pohodlne vládlo, ľudia chudobnejú, zadlžujú sa a skepsa a nervozita stúpa. No, naši politici sa tvária spokojene, ako aj naše mediálne hviezdy, bodaj by nie, keď majú tri krát a viac…vyšší plat ako je priemer. Médiá pritom zabávajú obyvateľstvo nepretržite, pričom si mnohí ani neuvedomujú, zhypnotizovaní médiami a žijúcich v kyberpriestore, že o takých 5, 6 rokov sa môže stať, že sa budú stále pred telkou zabávať a zrazu s ocitnú, ani nebudú vedieť ako v inom štátnom útvare či na ulici. Aj to dokáže diplomacia. Proste bez vojny sa zmocniť suverenity a ekonomiky štátov. Ekonomiku už majú u nás v rukách cudzinci, už len tú štátnoprávnu moc potrebujú a našu zem. Tú im už naša vláda aj prisľúbila a od budúceho roku si nás budú môcť kúpiť boháči sveta. Takže mi tu ostaneme len ako príťaž a otroci pre zisky svetovej oligarchie a stále budeme s úsmevmi sledovať zábavné relácie a tešiť sa na zajtrajší program v televízii. Toto je výsledok vlád po roku 89. Totálne zapredať vlastný národ pre moc, bohatstvo a slávu. Ľudia strácajú súdnosť a nevedia, čo je pre nich správne. Uveria hocičomu čo dobre vypadá a dobre znie. Je to smutné, ale je to tak. Na Slovensku je to tak už 24 rokov. Mnohí majú aj problém rozlišovať ideu od praxe. napr. pri socializme. Vravia, že v socializme sa dialo aj hen to aj tamto, ale že mali základné istoty potrebné pre život zaručené, to si nevážia? Prácu, byty, rodinu, zdravie, školstvo…Ja viem, otrepané, ale stále je to nedostatkový tovar a cieľ humánneho spoločenstva. Spomínanie na procesy a CCCP, či gulagy je tiež otrepané, ale silná zbraň kapitalistov, pritom gulagy na Sibíri už založiť cár a mučil a väznil tam demonštrantov a odporcov cárizmu. To už médiá nepovedia. Prax socialistická v minulosti mala svoje chyby, ale idea socializmu tu je stále rovnaká. Skúsme preto žiť ako tvori rovnocenné. Pokúsme sa o to aspoň. Prečo dávame priestor fašizmu, prečo v západnej Európe je imigračná politika, ktorá nahráva takýmto extrémom? Prečo prijímame Arabov a iných, keď nemáme prácu pre seba, pritom nie som rasista, ale je to proti nám aj nim. Alebo chcete vojnu a zase krv? Socializmus si musí národ aj zaslúžiť.