laskaaaa4

Paradoxy o intervencii v lete roku 1968.

Musím sa priznať, že ma nesmierne pobavila relácia na STV „Noc v archíve“ o nepriateľskej intervencii vojsk Varšavskej zmluvy. Dôvod? Prostý. Naivita, demagógia a ľudská hlúposť. Ako aj české propagandisticko – kapitalistické filmy ako Rebeli  a podobne. Na jednej strane mi je ľúto obetí, ale prečo nie je ľúto obetí v iných štátoch, a to v tisícoch, ktoré zomierajú v mene ziskov pre americké súkromné zbrojárske vraždiace firmy? Či obete komunistov počas 2. svetovej vojny, keď len v Čechách bolo zavraždených gestapom vo vtedajšom protektoráte okolo 40 tisíc komunistických bojovníkov, členov strany, bojujúcich proti nadvláde fašistického Nemecka na území Čiech a Moravy? Bojovali za zlú vec? Bola zlá vec tá, že chceli späť svoju nezávislosť a slobodu? Svoju republiku? Zároveň bojovali aj za socializmus, teda rovnosť človeka človeku, sociálne istoty, nie, samozrejme tie soc. demokratické, ktoré vidíme dnes. Tisíce občanov slovenskej republiky býva na uliciach, v lesíkoch: nemajú domov. Státisíce ľudí sú bez práce a ostatné státisíce žijú v strachu a neistote či stratia svoju prácu alebo nie, či budú mať z čoho splácať hypotéku súkromným spolutvorcom dnešnej krízy, bankám. Vráťme sa ale k výročiu vstupu vojsk Varšavskej zmluvy, ktorej sme boli aj my členom. Tým, ktorí majú dosť informácií o tejto udalosti netreba pripomínať, že išlo o legitímny vstup, schválený paktom. Vyplýval aj zo záväzkov zúčastnených strán paktu. Je nechutne trápne ale, ako túto udalosť vedia využívať prokapitalistické médiá rok čo rok, nevšímajúc si aj iné dôležitejšie dejinné udalosti v dostatočne vyváženej miere. Napr. význam SNP, klamanie aktivistov a disidentov v kontrarevolúcii v roku 1989, napr. Havlove klamstvá o tom, ako nechce zničiť socializmus a podobne, či nezverejnenie občianskeho prieskumu v roku 1989 o tom či ľudia chcú naďalej socializmus, či chcú reformovaný socializmus, alebo či chcú kapitalizmus, a ako dobre vieme, tento výskum tu bol robený, ale jeho výsledky v komerčných a ani v štátnej televízií neboli dodnes zverejnené, vieme si domyslieť prečo. Vyše 50 % si prialo zachovať socializmus. Len tri percentá opýtaných si totiž priali kapitalizmus. Na základe týchto výsledkov môžeme teda zodpovedne tvrdiť, že išlo naozaj o mafiánske praktiky vtedajšej zapredaneckej reprezentácii politikov, ktorí sa neskoršie chopili moci, čo bol takmer ich jediný cieľ. Moci nad ľuďmi a ich majetkom, ktorý si postupne potom rozpredali medzi sebou a svojimi sponzormi na západe, a tento proces vlastne pomaly pokračuje až dodnes, i keď už ani nie je čo predávať, lebo takmer všetká ekonomika naša je v rukách západnej a inej oligarchie.

Najparadoxnejšie na tomto „divadle“ je však to, a to historici, ale aj tí, ktorí sa zaujímajú o pravdu a politiku vedia, že ide tu vlastne o omyl. Alebo nie? Pretože vtedajší „muži ledna“ (januára) ako sa im vravelo chceli sa len osamostatniť od politického vplyvu Sovietskeho zväzu a robiť politiku sami. Ale POLITIKU SOCIALISTICKÚ!!!! Smrkovský aj Dubček to verejne vyhlasovali a táto podmienka a cieľ boli zakotvené aj v požiadavkách študentov. V tomto ich podporili aj niektorí prezidenti socialistických krajín, ktoré nechceli robiť spoločnú s politiku so ZSSR (CCCP), ako napr. Nikola Čaučesku a Tito. Avšak dnešné médiá a propaganda si túto udalosť prisvojili v boji proti ľuďom, teda socializmu. Je to neskutočné a paradoxné, ale drvivá väčšina ľudí si to ani nevšimla, že tu ide o omyl a neskutočné klamstvo kapitalistickej mašinérie dnešného systému.

Reformní politici teda verejne vyhlasovali, že chcú pokračovať v socializme, ale bez svojho osloboditeľa. Rokovanie v Čiernej nad Tisou, ktoré trvalo štyri dni naznačovalo, oproti plánovanému dňu, že niečo nie je v poriadku.

Ako si teda vysvetliť, že kapitalisti dokážu tak neuveriteľne a úspešne demagogizovať davy až dodnes na niečom, čo s kapitalizmom nemá nič spoločné? Že by bolo tušenie, a pravdepodobne aj na základe informácií získaných tajnými službami ZSSR správne, že malo ísť o kontrarevolúciu, podporovanou západom? Niečo asi na tom bude.

Je však potrebné v súvislosti s kontextom doby sa zamyslieť nad správnosťou odklonu od ZSSR, pretože ak si uvedomíme, že okolo 24 miliónov chlapcov zo Sovietskeho zväzu zomieralo v bojoch aj o našu slobodu, existenciu a zachovanie slovanských národov v strednej a južnej Európe, tak nám z toho musí vychádzať, že keď sa kvôli nám obetuje toľko obetí, tak by sme si to mali aj trošku vážiť!!!Ak by nebolo ZSSR a ich Červenej armády, húževnatosti a bojovnosti za oslobodenie seba aj nás od ozajstného agresora, tak by sme tu určite neboli ani my, nevraviac o Česku či Poľsku.

Za jednotu Slovanov bojovali už aj Štúrovci, pretože dobre vedeli, že bez jednoty nie je nič. Ľudovít Štúr svoje vízie o Slovanstve načrtol a rozobral vo svojom diele „Slovanstvo a svet budúcnosti“ v ktorom dúfal, že sa raz spojíme. Obracal sa k Rusku ako nášmu záchrancovi, a jeho vízie boli správne. Otázne je však do akej miery a necháme oklamať opäť neprajníkmi v maskách priateľov, či do akej miery podľahneme v rámci individualizmu zapredanectvu, keď vidíme za akých nesvojprávnych a menejcenných nás považujú v rámci EÚ v otázkach platov a ekonomiky. Máme tretiu najnižšiu mzdu v EÚ.

V rámci socialistickej štruktúry spred roka 89 tu ani jeden podnik nevlastnil štátny podnik ZSSR či nebodaj nejaký súkromný. Bola plná zamestnanosť, nebolo žiadneho občana, ktorý by nemal kde bývať, každý mal zadarmo zdravotníctvo, školstvo. Diaľnica z Prahy do Bratislavy sa postavila za pár rokov, dnes nevedia postaviť pár kilometrov za 25 rokov a tak ďalej, a tak ďalej. Veď to poznáte.

Ďalší neskutočný paradox bol ten, že Smrkovský, vtedajší vodca protisovietskej kampane vystúpil s kritickým a štváčskym prejavom v „Slovanskom dome“ (v slovanskom dome, a bol proti línii slovanskej jednoty pod vedením ZSSR), pritom opakujem, Česi by bez Červenej armády dnes neboli. Smrkovský by mal každý večer bozkávať nohy Sovietom, a nie len on. Dôkazom správnosti intervencie spriatelených štátov boli aj výsledky v ekonomike, hospodárstve, ktoré dosiahlo ČSSR po normalizácii, nevraviac o aktivite v kultúre.

Dnešná kríza je celá zakotvená v súkromnom vlastníctve monopolov, korporácií a bánk, ak sa nezoštátnia výrobné prostriedky, stav sa bude len zhoršovať.