laskaaaa4

Studený máj v stodole ráj. To bude celkom isto platiť o máji roku 2023. Ale čo láska? Ste zamilovaní? Ak nie, tak spravme preto niečo. Prestaňme nenávidieť, začnime vidieť. Vypnime televízor, zapnime empatiu, myseľ, spojenie s prírodou. Aj keď sa Vám nechce od obrazovky, lebo ste proste závislí, tak to skúste spraviť nasilu. Proste výjdite von, ak máte deti aj s deťmi, ak psíka s ním, ak ste sám tak sám. Nič sa nedeje. Poďme sa proste len tak túlať. Na dve, tri hodiny, či trebárs na celý deň do najbližšieho lesa, parku či nedotknutej prírody. Hlavne preč od ľudí. Ľudia potrebujú byť sami. Všetkého veľa škodí. A hlavne skúsme vidieť aj čo je pod obalom, pretože žijeme v dobe, keď sa rozhodujeme len podľa obalu, nie obsahu.

A nezabudájme, že všetko, čo vznikne bez lásky je predurčené na zánik.

Pod obalom

Obal dnes predáva;
kto ho dobrý nemáva
nie je in; žiadna sláva,
každý mu zamáva.

Všetci sme rovnakí z vnútra.
Strhnem si pred tebou tú kožu
z tváre, z hrude,
z celého tela,
nech vidíš pravdu holú?

Vymysleli sme novú vieru:
vieru v obal;
obal zaplátal dieru,
všetky nedostatky schoval.

13. 1. 2005

Jar

Prebíja ma; je silnejšia.
Nestačia mi sily, či zmysly?
Pohltiť a stráviť ponuky čo rozvešia,
dobehnúť jej rozkvet milý.

Len jarou krv – miazga zem obalí
a kmene jantárom ozdobí k slávnosti;
spev vtákov v korunách zahodí
tóny nepočuteľnej mladosti.

V strome živica točivo stúpa,
svoje pľúca-listy rozvinie,
silným vreskotom porodí sa
a od zeme o kúsok pozdvihne.

Mám túžbu v prírodu sa zmeniť,
vliezť, napustiť do šťavy rastlín,
svoje nevypovedanosti jej zveriť
a od lásky celú zjesť i bez luhov vín.

Skryť, zaliezť pred ňou máme;
opovrhovania hodní my ostávame,
v porovnaní s ňou, čo jej dáme;
trestami, keď nad nami palicu láme.

3. 5. 2006

Zoberte si príklad zo mňa a nepremárnite ďalší máj. Máj je len jeden za rok. Nič krajšie ako máj totiž už nepríde…

Májová samota

Prečudesné povetrie jari ticho.
Odkiaľ prídu tvrdé pologule?
Prsnaté orgovány ma koja,
trojfarebne žasne mlieko raja.

Cyklotrasa znoja sa zľutuje.
Pochodom vchod, po prúde rieky,
poľné cesty-nevesty do stratena,
náletov divých husí starena.
Vidieť nevidené dušou liesky,
hrabu páperie a topole
rozfúkajú púpavám dáždniky.
Do chodidiel štrk, ryby neberú,
v tŕstí skrytý had, opŕcha jabloň,
v rýchlosti svetla korunu nakloň
na ružové lupienky sĺnc, veru…
ma prikry nehou z vody brehov
zaplavených snehmi zimnými,
na javisku s hercami inými.

Tváre vzdorujú, zub vernosti času,
len pre tú ohyzdnú ľudskú krásu.

5. 5. 2013

Zlo-deji mája.

Niekto mi ukradol z mája máj.
Z tri krát rozkukanej kukučky,
a tvár do tváre sa neotočí
z túžieb túžby, a pomaličky
padá sosna do prázdnych očí.

Rýchlik expres cez záhon kvetov,
preletel ponad nocí búrok,
aj dušou polepenou flekmi
nevládal plakať, myslieť na rok,
keď láska rástla medzi kvetmi.

Láska nechodí a nechodí,
nepostojí ako v lese strom,
neobjíme a nedá nádej,
ani v dobrom ani vo mne zlom.

19. 5. 2015

S pozdravom Karol Janko Malina.