laskaaaa4

Pre televízie a vládu, a celkovo systém deti nie sú zaujímavé. STV netočí pre deti a mládež žiadne seriály, žiadne rozprávky, žiadne filmy od roku 1992 nenatočila takmer nič hodnotné, inšpiračné, až na jednu či dve výnimky. Americké komerčné televízie už vôbec nič, čo by malo umeleckú a nadčasovú, zábavno didaktickú funkciu v súlade s pôvodnou tvorbou, namiesto toho nám tlačia nasilu ich kultúru amorality, vulgárnosti, hlúposti, pritivínosti a psychóz.

V literatúre je ale situácia predsa len inšia, lenže kto dnes už číta knihy? V dnešnej dobe osamenia, psychózno-hysterickej komercie, ktorá tak maximálne človeka ohlúpy a oberie ho o jeho čas života.

Je to naozaj neuveriteľné, že pre tento systém vlastne deti ani neexistujú. Pritom je nespočetné množstvo predlôh literárnych diel, na základe ktorých by sa dali natočiť aj v dnešnej dobe ozaj hodnotné diela. No, niet nato dostatočne motivovaných a hodnotných ľudí vo filmovej oblasti, financie by sa určite vo vláde našli. Spomeniem len dodnes nenatočené výnimočné dielo pre deti a mládež: Jozef Horák (Štefultov 1907 – 1974): „Zvonárik od svätého Iliju“ ( To Iliju nie je preklep ). Je to skvelé dielo o chlapcovi počas tureckých nájazdov na našom území. Ozaj výnimočné dielo, a Horák ich má oveľa viacej. Dušak Dušek má niekoľko dobrých predlôh. Dnes pre deti píše aj menej známy spisovateľ, Jozej Zrnek. Píše didakticky, zábavne a poučne vo forme poézie. Próza je už príbehová a je určená aj pre mládež. Peter Holka tiež patrí medzi to najlepšie čo tu dnes máme a nič z jeho skvelej tvorby sa netočí, napr., by sa mohol natočiť „Normálny cvok“. to by stálo ozaj za to, ak by to spracovali kvalitní ľudia. Z minulosti nám tu umelci zanechali množstvo diel pre deti a mládež zatiaľ nespracované: Blažková a jeho „Moj skvelý brat Robinson“ je tiež lákavá predloha na film. Krista Bendová má tiež mnohé jemné dielka pre deti. ktoré sa dnes už nečítajú. Ján Bodenek :“Ivkova biela mať“. Klára Jarunková a jej dievčenský román „Jediná“ tiež nie je na zahodenie. Ľudo Ondrejov „Jerguš Lapin“ a iní.

Animovaná tvorba zanikla úplne. Vincent Šikula tiež napísal skvelé diela, mnohé sú už natočené, a aj od iných autorov spred roka 89 ležia v archívoch televízie a niet toho, kto by ich odvysielal. Systém sa bojí ukázať tvorbu z čias socializmu, pritom filmy a rozprávky pre deti a mládež neboli vôbec o politike. Seriály „Spadla z oblakov“, „Arabela“ alebo film „Lukáš“ s Jánom Mistríkom je tiež zaujímavý, ale naša televízia ho ešte neodvysielala, prebehol len na kanáli „Kino cs“. „Království za gitaru“, „Dúm holubí“. „Mateji proč te holky nechtějí“ a mnohé iné.

A tak aj televízie nám pomáhajú zabúdať na to, keď sme boli deťmi. Zabúdame a nevieme sa vžiť do detskej duše, čo z mnohých robí ľudí nižšej hodnoty. Veď kto by nechcel si požičať od Arabely zázračný prsteň, otočiť ním a preniesť sa v čase do 13-tich 14-tich rokov, do čias letných táborov plných dobrodružstiev a prvých lások, prvých cigariet, keď sme dospievali a všetko sa zdalo bezstarostné, krásne, rozprávkové. Ja viem, mnohí by si radšej priali najdrahšie auto či horu peňazí.

Deti sú naša budúcnosť, tak robme všetko preto, aby boli šťastné. Oni budú naši potomci a my ich predkovia, no v tomto spoločensko politickom systéme to určite nepôjde.

Čo z atmosféry zmizlo v nás

Hoj sa

rana hlboká;

dýcham pre teba.

Čo to znamená?

Strach: veľká obeta.

Slza do útrob mi vteká

za vôňou ľudských časov,

keď hľadím na tie decká

a počujem zvonky šťastia hlasov

v seriáloch z Koliby

hrať v telke minulosť.

Skáčem ihneď za nimi,

za obrazovky priehľadnosť.

Kde som vtedy asi bol?

Čo som robil? S kým?

Ľúbiť? Koho som len mohol?

Pred zábudlivosťou 18 – tich zím

vidieť žiť,

hm… babku, otcov i materi mladosť,

na babkinej piecke čaj piť,

a milovali sme sa dosť?!

18 letokruhov,

18 ročnej truhly 18 ročný hosť,

18 ročný prach v mene Krista;

dnes zabíja nás z „chudoby“ zlosť.

Sloboda, poriadok – pokoj –

zmizli z atmosféry v nás,

cvičíme len útočný postoj;

boli sme vtedy ľuďmi – raz –,

pamätáš?                                            17.9. 2005

(c) Karol Janko Malina.