Od vzniku Slovenskej republiky uplynulo už 27 rokov. A ak správne rátam, tak SR mala doteraz sedem premiérov. Vladimír Mečiar, Štefan Moravčík, M. Dzurinda, Robert Fico, I. Radičová, Peter Pelegriny a I. Matovič.
Ako otec vlasti ostáva vždy prvý premiér. S tým sa už nič nedá robiť. Mečiar mal ale tú „chybu“, že adekvátne kritizoval spočiatku Západ a NATO, a aj preto západní „pozorovatelia“ rozhodli o tom, že to musia zmeniť. Založili na Slovensku svoje médiá. Názvy nebudem menovať. každý vie približne, ktoré médiá jednostranne kritizovali vládu. Ako rádiové, tak aj televízne. Vznik Markízy, predsa len spomeniem to médium, mal za účelom presviedčať nevyváženými správami ľudí o potrebe zmeny politického smerovania, a ako to už býva pri týchto profesionálnych médiách, podarilo sa im to politicko-mediálnym pučom pri voľbách v roku 1998. Mečiar napriek svojim neduhom v rámci žien a odovzdávaním podnikov svojim známym výrazne pomohol úspechu opozície vo voľbách. No treba spomenúť aj to, že podniky krachovali najmä kvôli nespravodlivej súťaži v rámci tzv. voľného trhu. Voľný trh bol výraz na likvidáciu štátnych podnikov bývalého socialistického bloku, ktorý bol omnoho úspešnejší ako ten západný v oblasti ekonomiky. Západ, ako vieme patrí medzi najzadĺženejšie ekonomiky sveta, na čele s USA. Prezentácia pokroku v týchto krajinách je preto len vďaka dlhom. Teda mať niečo, čo vlastne nie je naše, či ich.
M. Dzurinda znamenal koniec nezávislosti Slovenskej republiky. Oklamali voličov tým, že sľubovali neprivatizáciu strategických podnikov. Ako vieme bola to časom lož. Takisto aj SDĽ, nástupkyňa Komunistickej strany Slovenska sa nakoniec ukázala ako zapredajná, pretože vstúpila do koalície, aj kvôli tlaku cudzích médií a západu s pravicovými subjektami. Navyše tato strana mala aj nástupnícke právo na majetok Komunistickej strany Slovenska v rámci zaniknutej socialistickej KSČ. Všetko popredali a peniaze akosi zmizli nevedno kam a do akých vrecák.
Ako nástupnícká strana pravého ľavicového zamerania prebrala štafetu teda KSS. Tá sa dostala dokonca aj do parlamentu v roku 2002. Pamätáte? Áno, presne v ten rok, keď sme sa stali majstrami sveta v hokeji. Že by aj preto? Nechám to na každom nech si spraví vlastný názor. Možno áno, možno nie. Pravda je však taká, že len za socializmu ČSSR bola mimoriadne úspešná aj v športe, pretože mala svoj reálny program pre talenty, ktoré vychovával systematicky štát a aj financoval. Nie ako dnes. Keď sa stal šport privilégiom detí bohatých rodičov. A tak to aj vypadá…
Dzurinda, aj vďaka týmto zapredancom z SDĽ, teda falošnej ľavicovej strany zlikvidoval Slovenskú republiku ako takú. Dal ju do rúk NATO a EÚ. Cieľ bol jasný. Zničiť národné štáty a privlastniť si ekonomiku západom. Neskoršie to bude aj pôda, nerastné suroviny a podobne.
R. Fico preto odišiel z SDĽ. Stal sa najúspešnejším premiérom SR. Čo sa týka ekonomiky, v športe a v sociálnej oblasti Slovensko napredovalo výraznými krokmi. Prišli, ako to už býva aj chybné kroky. Vážne prešľapy. Napríklad liberál Lajčák, Počiatek, Maďarič celkom pretvorili obraz ľavicovej, silné sociálnej a pronárodnej strany. Zapredané médiá to hneď využili. Smer spoluprácoval s pofidérnymi osobami, možno nevedome, a tak pomohli pádu vlády Smeru.
Cesta k poprave Slovenskej republiky teda bola voľná, najprv to bol záblesk, resp. taký rádioaktívny záblesk vlády Sulíka s premiérkou Radičovou, ktorá sa mimochodom vyjadrila, akože demokratka, že treba fyzicky likvidovavať ľudí s inými názormi, či také niečo… No, a po návrate Fica a ďalších ekonomických a sociálnych výdobytkov pre pracujúcich to už agresívna liberálna kaviareň nevydržala a množstvom lží, poloprávd, demagógií, krivých obvinení na stranu ministra či premiéra poslala do popredia, najmä vďaka drahej reklamnej kampani pred voľbami Matoviča. O tomto človeku je ťažké sa slušne vyjadrovať, ale jedno je jasné, že nadobudol úžasnú taktiku získavania si sympatií, najmä ľudí skazených morálkou v rámci systému, panujúcemu tu už vyše 30 rokov. Človek, ktorý rád nazýva druhých tým, čím je on sám a aj jeho verní spolupracovníci vo vláde. Teda mafiou, fašistami, podvodníkmi (liberálny fašista).
Ak by niekto nevedel, čo znamená pojem „liberálny fašista“, tak vysvetlím. Ide o jedinca, ktorý preferuje cudzie záujmy, „hodnoty“, cudzie rasy, cudziu kultúru pred tou našou, Slovenskou. Často aj v priamej úmere s tými svojimi záujmami v oblasti svojho podnikania. Nezáleží mu na Slovensku, na Slovákoch, na kultúre, zvykoch, na budúcnosti všetkých občanov SR. Používa tieto výrazy len ako populistické gestá. Dokonca aj navzdory porušovaniu zákona. Vyzdvihuje vlastný zisk nad zákon. A z toho pramenia tie všetky ich spokojné úsmevy na reklamných pútačoch či v televízii. Vládnu nám spokojní, šťastní milionári a zadlžení, oklamaní občania, často v exekúcii ich volia a radi podporujú.
Ľudia už nedokážu pochopiť a vidieť súvislosť. Niekto im v tom bráni. Či my sami si v tom bránime? Sme už tak zlomený národ, že sa až tak nenávidíme a nedokážeme zjednotíť a pochopiť vo vlastnej ješitnosti a pýche?? Nevidíme, že EU sa snaží rozhádať všetky slovanské národy a vzniká tu protislovanský fašizmus? Slovan Slovana preklína a zatracuje. Komu je to asi tak dobré? Skúsme popremýšľať. Skúsme byť silnenšie bytosti a nebojme sa pravdy. Pravda jediná očisťuje. Buďme kritickí, ale aj k sebe. Prečo, keď si sami volíme svojich zástupcov ich hneď na to všetkých zatracujeme? Veď to sme si ich volili dobrovoľne. Národ, ktorý si neváži svoju históriu je čo za národ? Nech je už akákoľvek, ale je to naša história.
Ak nie, tak pomaly, ale isto zanikne jeden národ s názvom Slovenská republika.