Hviezda zo Zemi vzlieta.
Ťažšie z kvetu na kvet zalietáva,
v ten deň októbrový “ včielka Mája“,
V ten deň babieho leta šiel Kája,
navždy s pavučinami odišiel.
Ticho; len vzlyk preťal božie plány,
tak ako teraz, vtedy aj vlani.
Tak ako búrky blesky krásne dni,
stíchol slávik, z výšok padol k zemi,
na uhol spálený po krásnom dni;
na vlnách smetanovej Vltavy
do prúdov Dunaja prach vyplavý.
Znej smutná pieseň v kvapkách krvavých.
Ešte requien slávičí zahrá,
no nikdy už nie On, ten božský tón,
hlasy s bohmi prekonzultované.
Tíšil vietor, napĺňal včelám plást,
taký Gott, celkom ne-obyčajný.
Železobetónová vôd hrádza,
milenec más, čo milenky „zrádzal“
a mal pod nebom „rozprávkový dóm“.
Úprimnú sústrasť Česko-Slovensko. Česť jeho svetlej pamiatke.
K. J. Malina. 11 – 12. 10 2019.