Vianoce bez štipky ozajstnej radosti a lásky?

24. decembra 2014, karolmalina, Nezaradené

Rok prešiel ako voda a Vianoce sa nám vrátili. Ich hodnota ale stále klesá, no stále márne verím, že sa ich sila vráti.

Zabúdanie je síce dôležité, no zabúdame skôr na to dobré a krásne. Ľudia myslia neustále len na to, čo nám život znepríjemňuje. Akosi samovoľne. Ale je dosť možné, že sa tak deje z neustáleho narastanie napätia v spoločnostiach, nenapravenia starých krívd, súkromných nešťastí, nenaplnenosti, nespravodlivosti, chýbajúcej lásky a pozitívnej empatie, zlého spoločenského usporiadania a rodinných sporov. Sviatky v tomto systéme sú skôr výrazne stresujúcou záležitosťou. Dokonca už ani pri štedrovečernom stole neprichádza očakávané uvoľnenie.

V televízii stále tie isté rozprávky, pretože súčasná filmová obec nevie nič hodnotné a zaujímavé natočiť v rámci trafeniia sa do súčasného vkusu a problémov obyvateľstva. Ako povedal Jiří Sovák: „Jen těžko se to tým po roku 89. bude zvedat“. Pokusy našich filmárov sa míňajú účinku. Premiéra filmu na STV pre deti tiež prináša skôr rozčarovanie a sklamanie. Staré postupy, staré témy, slabé statické výkony, neznámi herci a dobrí herci zatiaľ sedia na „vajcach“. Hercom chýba nadšenie, oduševnenosť, dobrý režisér, talent a láska k umeniu, a chýba toho oveľa viacej. Proste v tomto systéme sa nič dobré, čo by vystriedalo staršie umelecké diela nedá natočiť. Chýba tu spoločenský duch.

 

Želám preto všetkým ľuďom šťastné a veselé……

 

 

 

 

 

 

 

Vianoce po detsky

 

Vianoce sú za rok len raz,

tak tešíme sa na ne zas,

myslime na tú tichú noc,

ktorá má v zime čarovnú moc,

keď ako deti hrali sme sa,

keď ako deti tešili sme sa

z maličkostí maľovania,

hľadajme tie lásky čarovania

niekde v hĺbke v nás

kde ničí nás z duše mráz.

 

Ďaleko – blízko

 

 

Mať naša zhrbená

na dvore starých hier

mužskou robotou zrobená,

ruka tvrdá, starosť pier.

 

Počuť stále vŕzgot dvier.

Vaša kuchynka čarovná,

skromnosť, vždy láska – mier.

Kam zmizla hromom ohromná.

 

Ako slnko zalievala chlapčeka,

cez jej piliere mohutného chrámu,

občas prísna hnevom človeka

zaspievala pieseň ako drámu.

 

Nový rok už  neslávila.

Ale skromný vianočný stromček?

Lepší nemohli spraviť,

meteor zelený, v ňom domček.

Sviečky na špici,

zopár guliek.

Pamätám na ne.

Jabĺčok zopár ako chlapci…

ozdobený jej láskou hlavne.    1. 5. 2009