Je to málo či veľa? 69. výročie. Niektorí tento sviatok už ani neregistrujú, neviedia o čom je, o čom bol. Neviedia posúdiť. No, celkom určite sú tieto dni medzníkom veľkých zmien, a treba si ich pripomínať. Veď umučenie Ježiša si kresťania pripomínajú už vyše 2 000 rokov. Nebudem tu analyzovať a mudrovať, lebo všetko už bolo povedané. Je to proste sviatok a veľký historický medzník, časy oslobodenia najmä slovanských štátov od nadvlády fašistického Nemecka. Nádej pre lepšie časy, ktoré podľa niektorých prišli podľa iných nie. Celkom určite je ale máj krásny mesiac, plný pestrofarebného života a vôní, a ten, kto je slepý a zaslepený nenávisťou si to nevšimne, a tak mu život uniká. Slnko vychádza a zachádza vždy, či je vojna, mier, socializmus, kapitalizmus a neviem aký izmus, či vyhrávame v hokeji, či prehrávame. Je máj lásky čas, tak nezabudnime aj milovať.
Olej ruží májových.
Došlo slzám, tečú mu z očú,
hviezdy z neba padajú o zem
prestrelený pancier cez dušu
zrnká piesku roztavia ranné vtáča.
Na koňoch narcisov zranení klušú,
raj s rajom sa míňajú do hĺbky,
od seba do seba hladný namáča
kalamár spomienok na hrot zôr.
Plynie, plyniem, plynú proti noci.
Opretý o steblá zrosenej trávy.
Visiaci v stratosfére bumerangov
opotrebovaný skôr…utiecť, len kam.
So smaragdov obloha stráca ceny.
Vydoluj zo zeme, životy vpité,
skrýva ich, pozor slepec, zavri oči.
Hej, všetko mizne, zem pod nohami.
Pozri, tvoja tvár nie je tvoja,
vidíš sa v nej zrkadlom poslov.
Tvoja milá ťa oplakáva, ty ju,
oplakávame sa bez seba, rám
sypeme svoj popol na polia
a čakáme, či sa zmiluje
Boh, Láska, príroda maľuje nám chlad;
obklad na srdce, hlavičku poláska,
trie ružovým olejom pochopenia.
Na základy detských svetov dám kvety,
kvety poľných túžob a tŕnia,
hory soľné sĺz malých anjelov.
Hľadám, hľadáš, hľadáme sa v iných.
Zavretí vo virtuálnych lesoch lov.
Dnes je posledný deň čítania biblie,
„miluj svojho blížneho ako seba“,
spoznať čistotu a hodnotu ľalie.
Do tŕňovej koruny ponor srdce,
po mojej púti sa vydaj čistý,
otvor dušu myseľ božským oceánom,
postav kríže na mojich hroboch rokov.
Svet prestáva spievať Slavínom.
Moje srdce vráskavé nauč dýchať,
odomkni dvere, pomodli sa za otcov.
Zahraj piesne, roztancuj oči ľuďom.
Rozpovedaj príbeh, zapusti korene,
napoj sa na vychýlené dráhy,
zakázané lásky pre výšky hôr.
Nauč ma cítiť, odtrhni jablko…
pomiluj sa s mojou láskou dávnou.
Vyhnaný som na útes popraviska,
myslieť len na teba chcem, nedarí sa. 11.6. 2013
(c) Karol Janko Malina.