Sviatky jari, resp. ukrižovania Krista a jeho zmŕtvychvstanie. Niektorí slávia Krista niektorí ostávajú pri svojich starých tradíciách svojich predkov, Slovanov a slávia príchod jari. Oblievačka, šibačka, kolínska. Pamätám si na tento sviatok ešte z mojej mladosti, čo síce nebolo až tak dávno, ale predsa len časy sa menia a tieto nádherné tradície ustupujú do úzadia na vidiek. Veľká noc mala naozaj svoj význam, najmä v symbolike polievania a šibania dievčat, čo znamenalo zdravie a krásu, a zároveň skrytú symboliku v potencii chlapcov. Voňavkovanie navyše symbolizovalo kvety, teda pohlavné orgány žien alebo ženy samotné. Najviac som sa tešil na zákusky, priznám, že aj na peniažky, neskoršie na oblievačku. Navyše tieto sviatky oslavujú príchod nového života, jari, naproti od stuchnutých cirkevných oslavách ukrižovania Ježiša a jeho zmŕtvychvstanie, ale budiž, aj v tom je určitá symbolika. No, ten, „kto myslí stále na smrť umiera vlastne každý deň“. Navyše stretávanie sa v kruhu známych a v rodine počas sviatkov je veľmi dôležité v rámci vzťahov a psychohygieny, a aj toto dnes mizne. Ľudia sa izolujú od ľudí, žijú akoby sami pre seba alebo sú na seba nezmieriteľne nahnevaní po rôznych majetkoprávnych a iných konfliktoch, čo dnes je často v „móde“, a preto by tu mali byť tieto sviatky ako spojivo medzi novými začiatkami aj v medziľudských vzťahoch.
Jar-raJ
Prebíja ma, je silnejšia.
Nestačia mi sily či zmysly?
Pohltiť a stráviť ponuky čo rozvešia,
dobehnúť jej rozkvet milý.
Len jarou krv-miazga zem obalí
a kmene jantárom ozdobí k slávnosti,
spev vtákov v korunách zahodí
tóny nepočuteľnej mladosti.
V strome živica točivo stúpa,
svoje pľúca-listy rozvinie,
silným vreskotom porodí sa
a od zeme o kúsok pozdvihne.
Mám túžbu v prírodu sa zmeniť,
vliezť, napustiť do šťavy rastlín,
svoje nevypovedanosti jej zveriť
a od lásky celú zjesť i bez luhov vín.
Skryť, zaliezť pred ňou máme;
opovrhovania hodní, my, ostávame,
v porovnaní s ňou, čo jej dáme;
trestami, keď nad nami palicu láme. 3.5.2006.
Májová samota.
Prečudesné povetrie jari ticho.
Odkiaľ prídu tvrdé pologule,
prsnaté orgovány ma koja,
trojfarebne žasne mlieko raja.
Cyklotrasa znoja sa zľutuje,
pochodom vchod, po prúde rieky,
poľné cesty-nevesty do stratena,
náletov divých husí starena.
Vidieť nevidené dušou liesky,
hrabu páperie a topole
rozfúkajú púpavám dáždniky. 5.5. 2013
Do chodidiel štrk, ryby neberú,
v tŕstí skrytý had, opŕcha jabloň,
v rýchlosti svetla korunu nakloň
na ružové lupienky sĺnc, veru…
ma prikri nehou z vody brehov
zaplavených snehmi zimnými
na javisku s hercami inými.
Tváre vzdorujú, zub vernosti času,
len pre tú ohyzdnú ľudskú krásu.
(c) Karol Janko Malina.