Napriek našej histórii musím konštatovať, že to, čo predvádza naša výprava na olympijských hrách je neskutočnou hanbou. Kde sú korene tejto traumy? To, čo sme videli aj dnes pri hre s USA, ktoré sme ešte kedysi považovali za slabší tím, bola národná hanba.
Časy sa menia a USA získali veľké sebavedomie, ako aj iné západné tímy, napr. Nemecko (na MS), Švajčiarsko, Rakúsko.
Problémom je aj vysielanie hokeja ako národného športu na komerčnej televízii, ktorú vlastní Američan. Kopa reklám, na ktoré sme nie zvyknutí pri športe vytáčala celkom určite množstvo divákov. Ja osobne som sa ani na to nedal, aby som to pozeral celé, túto tragikomédiu, ktorej cieľom pre Markízu je len zisk na neskutočne hlúpych reklamách a za veľmi privysokú cenu: obetovanie olympíjskych hier, najmä myšlienku olympijzmu a hokeja.
Zamyslel som sa aj prečo nekúpili práva RTVS, no zatiaľ som na to neprišiel. BOLA TO CHYBA, a za chyby sa platí, vážení…Navyše moderátori Markízy sú ľudia neznámi, neadekvátni, čo sa týka praxe. Táto televízia teda zapredala náš národný šport komerčným záujmom, ale s tým sa už teraz nedá nič robiť.
Úpadok slovenského športu je aj v mimoriadne zlom financovaní štátom. Slabou podporou celej základne športovcov, ale aj tých, ktorí sa pripravujú na svoje profesionálne výstupy. Zlé podmienky… a viem o čom vravím, vyprával som sa ako redaktor s mnohými športovkyňami, trénermi a majiteľmi klubov a podobne. Napríklad majsterka sveta, 8 násobná, v pretláčaní rukou trénuje v plesnivej pivnici v kultúrnom dome v Senci. Lucia Debnárová. Maximálne, čo jej dal premiér 600 euro. To je ale výnimka.
Trapné bolo aj vyhlásenie Lajčáka o tom, že „prepáč“ Nasťa, za niekoho, kto ju ohováral, pritom je ich obdivovateľom. No, nebyť tejto skvelej športovkyni, SR nemá žiadnu medailu.
Predpokladám, že to, čo predvádzali určité nenávistné osoby na adresu Nasti je jasným dôkazom toho, že Slovensko si už žiadnu ďalšiu medailu nezaslúži.
Táto vláda nijako výrazne nezlepšila situáciu v športe, skôr naopak. Smer ako ľavicová strana zradila všetkých svojich voličov, už len tým, že nie je ľavicová. Je to populistické pravicové palivo, ktoré už len poklonkuje záujmom vyššej oligarchie a najvyššej elity v západnej Európe, pričom sa vzdala táto strana všetkých svojich ideálov, a čo je horšie aj sľubov.
Problém je aj v spoločnosti, ktorá má často vysoké ciele, a potom vždy príde pád. Často zato môžu opäť populárne komerčné médiá a rôzne namyslené vyhlásenia moderátorov o tom akí sme dobrí, určite vyhráme a podobne. Preto teraz vyznie veľmi sarkasticky vyhlásenie o najkrajšej prilbe nášho brankára, ale na čo je pekná prilba či „brnenie“, keď nevedia hrať lepšie a dostávajú gól za gólom.
No, aj systém kapitalizmu tomu dosť napomáha a vzťahy medzi ľuďmi. Tie sú pokryvené do obludných rozmerov, ako aj vzťahy v rodinách, kde hlavnú úlohu hra honba za majetkami na úkor ostaných.
Ďalším dôsledkom našej hanby na olympiáde v hokeji je aj nenominácia určitých hráčov. Nemáme tam skoro žiadnych útočníkov, len obrancov, čo patrí na vrub trénera a nezáujmu hráčov hrať za svoju vlasť.
Pýcha vždy predchádza pád, a na to vždy zabúdame akosi. Najlepšie je nikdy nič neočakávať a tvrdo pracovať, petože bez práce nie sú koláče. Slabá motivácia hráčov hrať za SR má teda množstvo príčin.
Takže zabudnime na medaily v hokeji a vážme si aspoň tú najkrajšiu od Nasti. Nasťa: ďakujeme Ti. Si skromná, slušná, máš usporiadané vzťahy v rodine a my vieme prečo sa nám odvďačuješ…
Neberte šport vážne. Život nie je o ňom. Proste, život je taký…