Keď už máme to vianočné obdobie, ktoré trvá do Troch kráľov a aj komerčné televízie vysielajú niečo iné ako komerčné brakové produkty, dovoľujem si aj ja zverejniť báseň, ktorá pôvodne nemala byť aj o tejto skvelej československej herečke, pani umelkyni, no akosi sa mi dostala na hrot pera. Libuše Šafránková, alias Popoluška z Troch orieškov (pre mladších) si to naozaj zaslúži, pretože už len spomienka na jej krásnu tvár, obrovskú charizmu, čarovný hlas a neposlednom rade aj herecký výkon vyvolá u mňa niečo príjemné. Vážim si ju aj preto, že sa nikde verejne zbytočne neproducírovala a robí si len svoju prácu.
Láska zabitá Nevládzem už sám, Libuše, bojovať o našu lásku, či moju v tvoju, na bielom plátne si ostala čistá, taká čistá ako doba krištáľov. V detských očiach úsmev nám hral radostný, šťastie na teba pozerať; dať má; dych sa stráca na hranici, horí kvet. Nedonesie mi kosec farby Šafrán, v pošliapaných alejach nezkvitli, zranil si stonku, odrel kolená, na steble neudržal cudziu pýchu, a tento rok sa premnožia škodce. Senníky plné sena praskajú; nedospelý slepý klavírista ostal v strede poľa neoraného, ani kôl ani plot, žiadna zábrana, nepočul moju prosbu podkovanú, kone divé splašené prehlučia plač na rozdrvených zrnkách makoviska; len tak pre šťastie zabúdame sa; 15.1. 2013 kufor plný veľkých maličkostí zamkol si mi ho a kľúč ponechal, sú mi nanič; boli tu len pre Teba... keď mi tvoju lásku ruka nepoddá... vysloboď čas, pod kopytami tiká.
(c) Karol Janko Malina.