Smer a jeho tri vlastizradné prehrešky.

16. decembra 2013, karolmalina, Nezaradené

Strana Smer nie je ľavicová.

To, čo predvádza v ostatnej dobe strana Smer je neuveriteľné pokrytectvo, zradcovstvo a zapredanectvo. Nestačím sa čudovať, aké zákony táto neskutočne populistická strana schvaľuje. Myslím si, že už inteligentným občanom došlo dávnejšie, že táto strana, ktorá ma vo svojich štruktúrach vynikajúcich demagógov, či altruistické osoby ako napr. pán Fico, ktorý jej slúži len ako záchytný bod pre jej členov na vyššých pozíciách, ako mimoriadne dôverihodná postavička, ktorá ma za úlohu presviedčať svojim osobnostným portfóliom naivných občanov, aby ju aj naďalej podporovali a zaručovali tak bezstarostný život pre najvyššých funkcionárov vlády a strany či jej pomocníkov. No, bohužiaľ, väčšine jej voličov to stále nedochádza a ani nemá ako. Sú to ľudia pripútaní pri televíznych obrazovkách, bez prístupu na nezávislé informačné zdroje ako internet. Mnohým ľuďom sa proste nechce pravda vyhľadávať, radšej žijú v „sladkej nevedomosti“ a nechávajú sa uspávať príjemnými klamstvami a pretvrákami politikov a iných mediálnych iluminátorov. A to som ju ešte nedávno volil aj ja, ale už sa to proste nedá. Prvým závažným signálom, že táto strana, ktorej sa podarilo „zjednotiť“ ľavicu na Slovensku a zároveň týchto voličov aj oklamať je ten, že sa podvolila diktátu Bruselu predávať našu poľnohospodárku pôdu cudzincom, čo je vlastne začiatok konca našej krajiny, tzv. kolonizácia. Druhým závažným klamstvom bolo prisľúbenie toho, že bohatým korporáciám dá vyššie dane, teda uberie im z ich zisku a prerozdelí ho do štátneho rozpočtu, čo sa ale nestalo a stal sa paradoxne opak, a to ten, že táto vláda, ktorá sa hrala na komunistov, a teraz sa už hraje len na ľavičiarov uberie, Vážení, tým najchudobnejším, ktorým nedokáže nájsť plnohodnotnú prácu z ich almužny: sociálnych dávok z 62, 50 na 61 70, cirka…Nevraviac už o tom, že na západe je najnižšia možná podpora najmenej tri krát vyššia. Za tretie je to samotné oklamanie voličov v tom, že Smer bude ľavicová, pritom aj odborníci sa zhodujú na tom, že táto strana sa posúva permanentne do prava a vládne v nej podnikateľské krídlo. Tieto fakty sú ozaj vážnym signálom toho, že ak chceme byť humánny národ, mali by sme sa zomknúť proti týmto tendenciám a začať myslieť pri voľbách a najmä ísť voliť, nebáť sa. Nebáť sa ani demonštrovať svoju nespokojnosť na námestiach všetkých miest. Určiť si jasný cieľ zmeny systému, tohoto systému beznádeje pre občanov zahnaných do úzkych zbohatlíkmi a zapredanacami, ktorí vládnu väčšine a tvária sa, že je všetko v poriadku. Možno je v poriadku všetko, ale len pre nich. Ostatní občania sú im ukradnutí. Oni pre nich neexistujú. Sme ešte jeden národ vôbec? Či sme tu len tlupy arogantných sebcov, ktorí myslia len na svoj osobný prospech na úkor bezbranných ľudí? Ak sa chcete poslušne viesť na jatky, tak len buďte aj naďalej z ohnutým chrbátom, nech sa páči, ale potom sa prosím Vás nesťažujte. Ak chce človek a národ niečo zmeniť musí konať. Ale problém je v tom, že to môže urobiť len z vlastnej vôle. Pretože ak mu to poradí niekto iný, nespraví tak. Taktiež Vaše problémy nevyrieši ani nenávistná fašizácia, maximálne tak ukojí nenávisť voči ľuďom, ktorí sa ocitli v situácii kvôli nefunkčnému systému. Ale taktiež treba priznať, že slovenské komunistické hnutie je v absolútnom vnútornom rozpore a triešti sa na vlastných karieristických ambíciách. Mladí by chceli zmeniť všetko a hneď, hneď by chceli byť predsedami KSS, a tak to mnohí riešia tak, že zakladajú svoje strany, ktorých je už neúrekom a tieto stany sa medzi sebou traumatizujú a zatiaľ občania trpia. Nevedia si nájsť svoju autoritatívnu osobnosť, ktorá by bola všeobecne uznávaná  stranou a ľuďmi, pretože ak ju aj má, tak sa ju snažia ostatní karieristi zlikvidovať. Taká je bohužiaľ pravda o komunistickom hnutí na Slovensku. A keď si tú osobnosť nájde, tak na scénu príde diskreditáci a diskriminácia médiami. Vždy sa tu proste niečo v tomto neskutočne brutálnom kapitalizme nájde. Cesta vyriešenia krízy vedie len zoštátnením výrobných prostriedkov, bánk a strategických podnikov. Neviem, čo je na tom také zlé. Socializmus majú aj v Singapure a mnohé jeho odtienky úspešne fungujú a j v severnej či západnej Európe, Južnej Amerike či na regionálnych úrovniach.