Sanitka 2 a návrat Dášenky Veškrnovej – Havlovej.
Určite mnoho ľudí zaregistrovalo novú sériu dielov k seriálu Sanitka. Vysiela ju ako RSTV tak aj ČT. Natáčanie tejto série trvalo necelé dva roky. Dej sa odohráva v Prahe a okolí. Scenár napísal Ivan Hubač, réžiu mal Filip Renč. Nová sériá ma šokovala, a určite nie len mňa. Scenár k filmu je domyslený takmer dokonale, a k réžii sa ani netreba vyjadrovať. Mladý Filip Renč, malá hviezdička zo socialistickej éry vytvorila dielo, hodné umeleckej a nadčasovej kvality. Len máloktorým filmom či seriálom sa podarilo nadviazať na úroveň z dôb socializmu a štátnej filmovej tvorby, najmä produkovanej z Barrandovských štúdií alebo Bratislavskej Koliby. Tomuto seriálu sa to podarilo do veľkej miery. Autenticky zobrazované scény s vynikajúcim hereckým obsadeným, prevažne pôvodným z predchádzajúcej sérii spravilo svoje. Objavili sa v ňom síce aj postavy a herci či herečky, ktoré v ňom neúčinkovali predtým, napr. Dagmar Veškrnová – Havlová, avšak ani odlúčenie sa od hereckej tvorby nijako „nepomohlo“ Veškrnovej po prevrate roku 89 zabudnúť na starú socialistickú školu a obhliadnuc od jej iných funkcií či činností jej výkony a kvalita ostala „zakonzervovaná“ a naplno sa teda mohla prejaviť v role primárky. Mimoriadne municiózne scény dostali aj nové rozmery. Najviditeľnejším bol rozmer zachytenia autentickosti detailu. Ďalším novým rozmerom boli špeciálne efekty, ktorých síce nie je veľa, ale zohrali svoju úlohu atraktivity. Filip Renč a scenárista veľmi vyvážene zapúšťali do diela tieto efekty a presne vystihli rozsah miery tak, aby neboli diely gýčovité a nimi preplnené. Naturalistické scény a zábery, najmä v siedmom dieli mierne prekračovali možnosti konkrétnej reality, avšak môžu sa vyskytnúť v reálnom živote záchrannej služby a nemocníc v podobných situáciách. Navyše skvelo sú zapúšťané do scén dôsledky problémov dnešhého kapitalizmu, drogy, kriminalita skazenej mládeže, no, príčiny sú samozrejme opomenuté, čo možno charakterizovať ako mínus diela. Amoralita ľudí, pohybújúcich sa okolo súkromných záchranných služieb tiež dostala priestor, keďže bohužiaľ v kapitalizme ide aj pri takýchto závažných organizáciách o zisky. Ďalším mínusom novej série je aj výber postáv väčšinou z kruhu zbohatlíkov, čo sa už stáva bohužiaľ pravidlom dnešných seriálov, i keď rola Jaromíra Hanzlíka a Jiříčka obsahuje aj zábery z priemerného bytu Čecha. Priestor dostala aj korupcia. Ľudskosť seriálu ostala ležať na bedrách postáv (hercov) lekárov a personálu záchranej služby. Veľmi reálne sú zobrazované aj problémy nevery, sexu a lásky. Najvýraznejšou dôležitou črtou sa stala kompatibilita deju s adekvátnou filmovou hudbou, ktorá zvýrazňuje dramatickosť scén podľa situácie. Vnímavému oku diváka nemohol újsť aj skvele „natienený“ kontrast minulého a súčasného, napr. staré auto zo 70. rokov a súčasná podoba automobilov alebo ošarpané romantické domy, obrat kamery o 160 stupňov na rozkvinutý park. Významným pokrokom je aj fakt, že tvorcovia seriálu uplatnili kvalitu pred kvantitou. Počet dielov nasvedčuje návrat k Dietlovskému heslu: „najviac 13 dielov a dosť“. I keď Major Zeman mal 30 dielov, ale tu išlo o vysokú kvalitu a profesionalitu spojenú s číselnou symbolikou. Záverečná titulná pieseň ostala nemenná v podaní Hany Zagorovej a Standa Hložka. Zmenila sa ale hudba na dynamickejšiu rockovú podobu, čo kopíruje verne túto uponáhľanú a chaotickú dobu v ktorej prevláda stres a strach. Na záver len môžeme zhnrnúť, ze nové diely Sanitky 2 sú významným prínosom do pokladnice česko-slovenskej filmovej tvorby, najmä českej, aj napriek jej rezignovaním na súčasný veľmi nepriaznivý stav zdravotníctva a možnosti väčšiny občanov na kvalitnú bezplantú zdravotnú starostlivosť.