Založ si blog

Tajomstvo Zlatých pieskov II. (Martin z malého mesta)

 

Martin je v Bratislave na scéne už dobrých 17 rokov. Nekorunovaný kráľ Avionu, ako vravia tí, ktorí ho tam zažili. Taký nenápadný chlapec, a pritom je ho všade. Do Bratislavy chodil z Trnavy už ako mladý chalan na bicykli, až kým sa v nej neusadil a nenašiel si prácu a podnájom. Zlaté piesky pozná už dlhšiu dobu, ale na pláž a do vody ho nedostane nikto ani cez najsparnejšie dni. Je to pre neho zbytočná strata času, len tak vylihovať na štrku, a je to aj nepohodlné. Preto stretnutie Martina na pláži ozaj nehrozí. Dostali ho tam len náhodou dvaja kamaráti raz toto leto. No, aby ste si nemysleli, je to čistotný a inteligentný chalan, pomaly už vlastne starnúci mladík, mierny cholerik, avšak dokáže to skrývať jemným prerývaným humorom, ktorý často zachádza do ironických invektív na všetko, čo sa bráni jeho dosahu a vymyká normálnemu, podľa neho, správaniu sa alebo sa s tým nedá sexovať, z rôznych príčin. Nemá rád žiadne anomálie, ako popers, alkohol, drogy. Sado-maso mu je dokonca na smiech, a podobné, podľa neho trápne úchylky. Preto si ho Peter váži. Treba si na neho však dávať pozor. Je to pomstychtivá mrcha. Na druhej strane vie byť aj štedrý a rozdelí sa s Petrom občas aj s tým posledným, čo kúpi v lacných kútikoch v obchode. Jeho povestné návštevy supermarketu pri Zlatých vyústia vždy do vymetenia všetkých lacných kútikov. Riadi sa heslom, : „Nie je umenie nakúpiť draho a dobre, ale lacno a dobre“. Draho predsa vie nakúpiť každý idiot. S Petrom sa poznajú už od roku 99, s prestávkou asi 12 rokov. Peter sa dozvedel o lesíku len pred dvoma rokmi, a tak sa tam občas poprechádzal. Veď na tom vlastne nič zvláštene nie je. Prechádzka lesom.

Dvakrát ho tam stretol, ale netušil, že je to on. Až na tretíkrát sa mu zdal nejaký povedomý, a tak sa ho odvážil spýtať, či sa náhodou nevolá Fujták. Na jeho prekvapenie to bola jeho dávna láska, i keď už o dosť staršia, ale stále v dobrej a akčnej kondícii. Peter sa do neho zamiloval v lete 99, ale Martin na to viacmenej kašlal, a až teraz pochopil Peter prečo. Peter bol aj na dievčatá, no na tie boli dosť vysoké náklady, tak to nechal radšej tak. Peniaze žiadne nemal.

V 99-tom roku mali ešte sladkých 18 rokov.

Minulý rok sa vídali pomenej, no tento rok ho bolo na Zlatých skoro každý druhý deň, aj keď tam veľký úspech nemal, predsa len sa tam združovali všetci jeho známi aj neznámi, a tak tam musel ísť tak či tak. Avšak v rámci šetrenia a využitia času obehol najprv Tesko, potom areál na Zlatých a až keď tam nič nebolo, tak sa dotrepal do lesíka. Na jar sa tam stretávali s Petrom pomenej. Keď Peter odchádzal, tak on tam zväčša prichádzal. Dosť si konkurovali, a dve konkurencie sa nie vždy znesú pri určitej činnosti a záujmoch v rekreačnom stredisku a pri prechádzkach.

Videl ho ísť z areálu s vychudnutým štíhlym chlapcom, ktorého Peter veľmi nemusel, pretože len pobehoval po lese a kazil eventuálne športové výkony iného druhu iným, ako vlastne aj mnohí iní návštevníci lesíka. Jeho rýchla chôdza hore dole bola ozaj zaujímavá a občas aj zábavná, ale ak trvala tri a viac hodín liezla poriadne na nervy.

Sadli si na lavičku pri stánku. Martin hneď vybalil všetky tovary za pár centov a chválil sa ako lacno nakúpil, pričom Petra ponúkal so šunkou za 11 centov a džúsom v akcii. Takmer ako za socializmu, čo sa týka cien. Petra samozrejme zaujímali denné výsledky, a tak vyzvedal, čo mal dovtedy v meste. Martin presne na to čakal, veľmi rád sa chválil a vyklopil všetko aj s detailami. Náramne sa Peter pobavil a Brejlatá tiež, tak volali toho štíhleho vysokého chalana. Peter sa s ňou ešte nevyprával. Teraz mal príležitosť trošku vyčítať jej podivuhodné správanie sa v lesíku, no Brejlatá sa veľmi dobre ich uštipačným poznámkam bránila. Martin bol na pár bukvíc nasraný, lebo neprišli na stretnutie, čo sa mu stáva často. Niekedy sú jeho stretnutia veľmi komické, občas ale nepríjemné, ako napríklad koncom júna, keď prezradil bývalému známemu neveru jeho partnera s Petrom. To ale Martin nemal robiť. Po pár dňoch ho ten chlapec stretol na zastávke pri Tesku a Martinovi vrazil pár rán do tváre. Mal monokel a kvôli tomu bol nútený si vybrať aj voľno v práci. Zdržoval sa potom len v areáli na weckách, aby ho nikto nevidel. Petrovi bol ten incident ľúto. Vyrozprával im ale príbeh z konca zimy, ako sa pripravoval pri Apole v lesíku na jedného cukríka. Tak sa vraví v ich žargóne mladým pekným chlapcom, alebo bábika. Martin musel samozrejme taktizovať, lebo mladá bola veľmi náročná, ako on vraví takýmto náročným: „náročné pi-če“. Musel si mierne zraziť z veku, asi desať rôčkov, a vymyslieť si pozíciu v lese takú, aby to nezistilo, s kým má sex. Martin bol na svoj vek ešte stále štíhly a príťažlivý a nikdy nefajčil, teda cigarety. Navrhol, že bude pripravený a opretý o strom a môže ísť bez kecov na vec. Martin si natiahol na hlavu mikinu a pre istotu aj kuklu, lebo bola zima, aby mu náhodou nevidel do tváre. Jeho vrásky z mnohých nočných výjazdov a práca ho dosť vyčerpávali, a bál sa, že to niekoho odradí. Našťastie sa už stmievalo. Bolo to na presne dohodnutom mieste a mladý ho hneď pretiahol. Martin však nebol v dobrej forme. Dlho na neho čakal a znervóznel. Vzdychal len tak na oko a robil sa, že je extra vzrušený. Mladý bol amatér a nevedel to dobre, ale vydržal to až do konca a pomaly sa odtrepal preč. Chuť si potom musel naprávať opäť s iným a inde. Všetko nám predvádzal aj názorne a Peter sa skoro popukal od smiechu. I keď mu zároveň aj závidel, no nechcel to dávať najavo.

Ako sa už maskuje. Starneš, Martin.

Ha, ha, ha. No, lebo ty nestarneš, že? Keď sa môže P. Negy, tak prečo by som sa nemohol aj ja?

Aký P. Negy?

Veď ten spevák, nie? Keď som chodil ešte na Avion, kým to tam nezavreli, tak tam pobehoval s vlasmi pod šiltovkou. Mal také bioptrické okuliare a chodil tam dokola.

Do toho mu skočila Brejlatá.

Ale Martin, to si asi zle videl. To asi ťažko bol on.

Že to ty hovoriš.

Brejlatá stíchla.

Nie, bol to určite on, presvedčoval ďalej.

Ha, asi dostal aj on chuť na nejaké dobrodružstvo, dodal Peter.

A ty si ho mal?

Ne, mne sa nepáčil, čo si….

Ó, jemu sa nepáčil, podpichol Peter.

Tak má už aj svoje roky, a…

Som nevedel, že je gay. Myslel som, že je bisexuál.

Veď je bisexuál, len teraz je viac na chlapov.

Martin, tebe tu asi neunikne nikto, ani myš.

Tuším, že aj ten blonďáčik z STV-čky  je gay. Dal do debaty Peter ďalšieho známeho.

Ktorý?

Ten, čo má ten Magazín.

Jáj, toho myslíš, tak toho som mala asi pred ôsmimi rokmi a nič s ním nie je, to je ako také drevo.

Peter aj Brejlatá sa hlasno zasmejú a prejavia aj skrytú závisť aj pochybnosti zároveň.

Naozaj, nič s ním nie je. Ukončí debatu Martin.

Čo tam ešte máš? Nazíza Peter Martinovi do igelitky z obchodu.

Ty si fakt zvedavá. Na, daj si aj to pečivo.

Petrovi vytiahne makovník, a ten si rozdelia. Papiere nechali na lavičke, čo Brejlatú mimoriadne rozhorčilo a mravokárne ich upozornila, nech to hodia do koša.

Martin sa pousmeje.

Petra to milo prekvapí, lebo tiež nemá rád neporiadok.

Aký čistotný, pozrime.

Brejlatá s podloženými rukami pod bradou a prekríženými nohami sa vážne zatvári.

Správne, to sa mi páči. Aspoň niekto poriadny tu je. Súhlasí Peter.

Dobre, dobre. Martin nahádže papiere a obaly do igelitky a hodí to potom cestou do koša, aj keď bol odtiaľ veľmi vzdialený, aby sa náhodou Brejlatá nezbláznila, čo by nerád, lebo ju mal rád. Dodal na margo jeho čistotnosti.

Tie zbytky dám doma holubom.

Brejlatá ale výrazne zaprotestovala.

Ako prosím? To bol ženský rod? Poprosím ťa, aby si ma neoslovoval ženským a ani stredným rodom, a nie som žiadna “Brejlatá”. Mám svoje meno. Zahrozil.

Ha, ha, ha, ironicky sa zasmeje Martin.

A ako sa vlastne voláš? Spýtal sa Peter.

Marek.

Aha.

Mimule som vyhodila von oknom krídla a pozerali sme sa, že kto to zožerie, a vrany sa o to pobili. Sranda. Odbočí Martin, ktorý si zatiaľ robil poriadok v taške.

Aha. Ty máš tak rád zvieratká?

Ja ich milujem. My tam kŕmime všetky vtáky. Na parapetu si zvykli chodiť.

Peter pozrel na hodinky a musel skonštatovať, že odchádza, lebo mu šiel posledný vlak.

Martin tam ešte s Brejlatou chvíľku pobudli.

Peter Martinovi na druhý deň, keď sa náhodou stretli na istom inkriminovanom mieste vyrozprával aj jeho príbeh o predminuloročnej láske, ktorá sa skurvila po pár mesiacoch., resp. po čase zistil, že tiež chodí do lesíka po robote aj v noci, a taktiež aj na diery po meste. Až teraz sa vysvetlilo jeho divné správanie sa a náhle hádky, keď skončil v robote a nechcel ísť s ním spolu domov. Jeho láska mala iné záujmy. Lákali ju náhodné sexuálne stretká na gay miestach v Bratislave. Veľmi sa tým trápil, pretože ho mal veľmi rád, ale keďže sa nechcel utrápiť, tak si začal niekoho hľadať, veď čakať na niekoho dva tri mesiace, kedy bude nejaký ten sex je dosť veľkým rizikom a stratou drahocenného času v živote a ani si to asi ten promiskuitný chlapec nezaslúžil. Lásku si nájsť nevedel a na ženy nemal peniaze, takže na výber mu neostávalo. Túžil mať dieťa, no bál sa záväzkov a nemal ani kde sa rodinne založiť. V dnešnej dobe to veru nie je také ľahké. Martin síce mal zázemie a stálu prácu, no nemal na ženy chuť, ženy mu pripadali strašne nepríťažlivé.

Keďže Matrin rád preberá, nedalo mu to a na jeho lásku si v lesíku počkal, dokonca mu to stálo zato, aby tam prišiel intuitívne po pol noci. Števo tam naozaj bol, sedel na fotelke v lese a ďalej si už domyslime, čo robili, robili to skoro dve hodiny. Martin túto udalosť potom Petrovi vykvákal a bol nesmierne nadšený, že to bola jeho láska. Chcel takto Petra vyprovokovať a zároveň si do svojej „kartotéky“ doma zapísať ďalšiu „vybavenú“ stránku.

Tento rok do lesa chodila aj ďalšia vychytená buzna, Čech, Marcel. Ináč, opäť veľmi inteligentný chalan. Má aj nejakú politickú stranu. S Petrom sa často bavili, ale nikdy nič spolu nemali. Bola to nebezpečná konkurencia pre Martina. Ak sa takýchto chlapcov stretlo v lese viacej pohromade, vždy z toho bol pretlak a napätie. V jeden augustový deň sa Peter a Martin stretli v lese, aby mohli poohovárať všetky bratislavské buzny, ktoré v ňom pendlujú, pričom stretli Marcela. Jeho zženštelý hlások bol síce ako píla na ucho, ale tvárili sa, že je všetko v poriadku.

Čau, povedal Peter.

Ješššíš, čau, co ty tu deláš?

Ale nič, len sa tak prechádzame.

Čo mala si niečo?

Ále nic, prosím tě.

Vpredu je niečo?

Nic, jen samé staré…

Aha. Dobre, mi už ideme.

Jo, jo, vidíme se…

Keď sa Peter a Martin vracali z druhého konca, stretli Marcela opäť, ako si spokojne, ale mierne neisto vytočene vykračuje len v obtiahnutých plavkách, popíjajúc pivo. Prišlo mu to strašne smiešne, jeho chôdza bola „ohromujúca“. Započul ich smiech a otočil sa.

Co je? S prekvapeným výrazom na tvári pokrútil hlavou.

Martin sa k nemu vydal a začal ho upokojovať svojim hereckým umením. Samozrejme cestou po lese sa Peter dozvedel o ňom všetko podrobne, aj to, že sedel pol roka v base a že berie všetko, čo sa hýbe.

Na toho by som si dával pozor, ten má najmenej štyri Aids-e, zašepkal Martin Petrovi nenápadne do ucha, keď sa akurát nepozeral.

Ako mužne vypadáte, zalichotil mu Martin a nahodil usmievavú prívetivú masku, aby sa neurazil.

Čo chodíš do posilky?

Ccc, zackal. No jasne.

Není to vidět?

Ne, pomyslel si kyslo Martin.

Niečo potom zašomral a rozišli sme sa radšej.

Ja by som to nezobrala ani keby neviem čo bolo. Zarýpol si do neho Martin, keď sa vzdialil. Vieš s kým všetkým to tá mala? V saune berie všetko doradu, no hrúza.

Pomyslel si síce Peter, že veď ty si skoro taký istý, až na tie opachy, tie fakt neberie, ale nechal tak.

Po dvoch hodinách v lese bol Martin nepríčetne nervózny, pretože tam nebolo nič podľa jeho chuti. Každý bol samozrejme pi-ča alebo stará opacha.

Hen to mladé tu len pobehuje ako jebnuté. Ak si to myslí, že ja budem behať za ním, tak to ťažko.

Dostal sms-ku.

No, teraz keď som tu, tak mi táto jeblina píše z druhého konca mesta. To je vždy tak, ako schválne a minule, keď som bol zase v Petržalke, tak mi vypisovali, že sú na Zlatých. Ja sem už fakt neprídem zase asi dobrý mesiac, vyhrážal sa pred Petrom.

Ešteže tu budú stavať ten hotel.

To až na budúci rok.

Veď to nevadí, ale proste samá opacha tu pobehuje a hen tá šepleta, prevráti oči, no hrúza. A hen to asi čaká, že sem kvôli nemu nabehne Justin Bieber a hodí sa mu okolo krku či čo. Fakt, absolútna strata času.

Nevedia asi čo od dobroty, krásavice.

14. augusta bol zvláštny deň. Bolo niečo vo vzduchu a Peter vybehol opäť na Zlaté. Sadol do rakety, alias dvojposchodového vlaku značky Škoda z ostravských závodov, ktoré jazdia už do roku 2011. V lesíku s objavilo niekoľko nových tvárí, ale boli tam aj klasické staré inventárne kusy, ktoré kazili čo sa dalo s heslom: “Ak nemôžeme my, tak nedoprajme ani tebe, ten sex, i keď dôvody prečo nemajú sex si už nedomyslia.

Och, ale sme skazení. Prebleskne Petrovi často hlavou, keď sa tam ocitne. Ale čo mám robiť, keď hen to sa stále kurví a nikto nevie vydržať v normálnom vzťahu. A baby tie myslia len na peniaze a majetky, ako ošklbať a zotročiť muža. Né, to né, díky…Nehnevajte sa, fakt nie. nie, nie!!! Po dvoch hodín stretá v lese Martina. Hneď sa mu vyčarí úsmev na tvári. Zakecajú sa. Martin stretne aj ďalšieho kamaráta, resp. známeho a tak idú kecať do trojky. Žiadny sex, nie, len debata. S kamarátmi a kamarátkami sa nesexuje. Po chvíli tretí ide svojou cestičkou. Martin s Petrom stoja opodiaľ pri vchode do vnútra lesa a komentujú každého v ňom. Počúvať Martina je naozaj niečo neskutočné. Niekedy má Peter podozrenie, že pozná aj ich čísla topánok. Za nami sa zjaví nejaký bicyklista. Tomáš. No, ten tu ešte chýbal. Bol to jeho partner, o tom sa dozvedel Peter až po čase. Pristaví sa pri nich.

Dlho budeš? Spýta sa ho Martin.

Nie, nie, len som šiel okolo, tak som sa pristavil. Idem až z Chorvátskeho Grobu cez Raču. Peter zatiaľ obdivuje jeho krásny bicykel. Tomáš Petrovi ponúkne cigaretu a Martin znervóznie.

Žijú spolu v jednej domácnosti, ale ako to už chodí medzi nimi, nefunguje to. Tomáš sa potom otočí, ako vidí nahnevaného Martina a ide ďalej. Pozdravia sa.

Išli teda aspoň na nákup do Teska. Kúpil si tri mufiny za 11 centov a jogurty za 15 centov v deň skončenia záruky. Peter tiež neváhal a natrepal si do sáčku päť kusov. Zaplatili, pričom mu Martin ukázal ako sa platí pri samoobslužnej kase a hneď na to sa rozišli. Martin šiel domov a Peter sa vrátil na pláž, kde mufiny na guľatine pri západe slnka zjedol.

Hm, to je romantika, čo? Ale nemyslite si, tých pár pekným chvíľ je pridraho vykúpených.

Peter sa v letnej sezóne na pláži takmer vôbec neobjavoval. Nemal rád preplnené pláže, chodil sem len na večer či ak sa ochladilo, vtedy tu bol relatívne čistý vzduch a menej buzien, ktoré ho otravovali. Horšie bolo, že si na ne už takmer zvykol. S láskou bol rozídený už druhý rok a nie a nie si nájsť inú.

Občas si zašiel aj Senca. V Senci sa tento rok dosť zmenila veková štruktúra na pláži a vypadalo to tam chvíľkami ako v klube dôchodcov. Pripadalo mu to morbídne. Takí starí a ukazujú sa, predvádzajú, ja neviem, kto je na nich zvedaví, i keď zároveň si pomyslel, veď majú na to predsa len právo, tak čo už. Boli tam aj zopár mladších ročníkov, no výrazne menej a do veľkej miery znechutenej, takže o uvoľnení na pláži nemohla byť žiadna reč. Peter sa proti svojej vôli vyzliekol len kvôli prá ľuďom, čo tam boli a zaujali ho a dalo sa na nich pozerať v rámci kultu tela a jeho uctievania, a bol tam aj jeho bývalí šéf Juraj a on zháňal prácu pre svojho kamaráta Filipa, 18 ročného bývalého chovanca z polepšovni, ale ináč mimoriadne inteligentného chalana, ktorý si zaslúžil jeho pomoc. S Jurajom ale nebolo vôbec do reči.

Na pláži bolo ľudí hlava na hlave, a tak Peter šiel na ten ostrovček. Bol tam len jeden chlap a začal do neho rýpať, tak radšej ostal na svojom mieste. Asi si tú pláž vybudovali, tak ich rešpektoval, ale pomohol im aj on, ale  jeho už nerešpektovali. Tento rok si tam chceli dvaja bratia postaviť chatku. Už to aj tri krát vykolíkovali, ale stále im niekto tie kolíky rozlámal a zahodil. Plánovali to oplotiť až po ostrovček. Peter im vysvetlil, že by to aj tak vykradli miestni rebeli, čo sa po slnečných potulovali a vykrádali chatky. Nemajú peniaze na rôzne komodity. A tak to zatiaľ nechali tak. Peter na na tú pláž pritom tento rok takmer nechodil.

Ten chlap mu predminulý rok vynadal tiež, lebo tam prišiel oblečený a všetci boli nahí, a on že nech ide preč. Ale mal pravdu, lebo FFK znamená chodiť na nudu nahý, a on to ešte ako nováčik nevedel. Potom tam už radšej nešiel. Prestalo ho to tam nejako baviť a pozerať na ten klub dôchodcov. Minulý rok ešte chodili aj mladí, ženy aj muži, ale tento rok nič. Aký to premrhaný čas, povzdychol si. Na tej pláži prežíval minulý rok najkrajšie chvíle jeho postmladosti, keď sa tam zamiloval do svojej lásky z tŕnia, a potom sa tam tajne milovali aj celú noc. Samozrejme to vedelo hneď celé jazero. Ja neviem,  asi majú ďalekohľady na nočné vidienie. Tá neprajnosť a zvedavosť ľudí je niekedy neskutočná.

Na druhý deň to samozrejme Peter vykvákal hneď Martinovi ako hlavné správy dňa, ale to ho príliš nezaujímalo.

Tento rok sa na Zlatých kradlo akosi viac. Aj Filipovi, Petrovmu kamarátovi, polovičnému Rusovi a cigáňovi ukradli priamo z kraťasov doklady a peniaze, keď mal sex s Holanďankou, upozorňujem, ženou, v lesíku. Myslel si najprv, že sa chce pridať ten pán a on ho zatiaľ okradol a upaľoval z miesta činu ako divý. Filip ho už nedobehol, lebo kraťase mal na zemi a kým by sa obliekol, by to trvalo dosť dlho na to, aby ho dobehol, a nechcel si nechať újsť túto príležitosť.

Filip bol mladý 18 ročný chalan, ktorého našiel Peter na planine s nožíkom pobehovať, a tak ho priviedol radšej sem, nech si zarobí, ako by mal vykrádať v Senci chatky a niekoho možno aj prepadnúť. Vyhodila ho totižto matka, pretože stratil prácu. Prespával na poli v žite a živil sa plodmi. Bol nesmierne distingvovaný a inteligentný, až to Petra ohúrilo natoľko, že mu pomohol. Na Zlatých bol potom na roztrhanie. I keď dovtedy bol čistý heterák a nenávidel gayov. Po čase sa vyparil a Peter dostal echo od Martina, že robí vo Viedni luxusnú prostitútku a džigola. Zlaté piesky potom dosť upadli. Živiť sa predsa človek nejako musí.

V posledné letné dni sa stretli ešte s Martinom niekoľkrát. Počasie však prekazilo plány určite nie len im, ale aj záhradkárom a dovolenkárom, ktorí museli svoje činnosti obmedziť na minimum. Martin sa dislokoval v interiéroch, kde tiež vedel kdekoho klofnúť. Bol na to odborník z množstvom taktických manévrov, ktoré mal už roky overené, len ich musel občas obmieňať. Gay a bisexuál societu poznal takmer do bodky, takže to mal stále ťažšie nájsť nejaké novinky. Občas mal Peter vážne podozrenie, že o každom má doma založenú kartotéku. Je na mladých a štíhlych a staré opachy brutálne kritizoval. Občas sa s nimi aj kamarátil, no nič viacej, a len ak išlo o niečo inteligentné alebo pre neho nejako zaujímavé. Tak to bolo aj včera, keď mali nočný nákup v Tesku a bavili sa o dvoch bradáčoch, ktorí blokujú dosť často schválne operačný priestor záchodov. Na záchode hodiny vysedával nejaký matuzalem a čakal na svojho princa.

Ja bych to namočil do Sava, tú opachu, mrmlal si cestou z wécok do predajne.

V predajni stretli ďalšieho starého uja.

Pozri, hen toho si myslel. Z uličky vybiehal starý bradatý pán.

Toho. Strašné volačo.

Prečo? Ona je dosť škandalózna.

Akože škandalózna?

No, srandistka. Myslel tým toho uja bradáča.

Aha.

A má bercové vredy.

Čo má?

Bercove vredy.

To sú aké? Tie žalúdočné?

Nie, to sú na nohách.

Aha. Len Petrovi prišlo strašne smiešne a zároveň morbídne, akým tónom to vravel. Vravel o nich ako by mal nejaký perlový náhrdelník.

No, ja sa jej radšej vyhýbam.

Sadli sme si v Tesku na lavičku a popíjali jablkový džús. Zatiaľ sa prešlo pred nami najmenej desať buzien, ktorých Martin s poloplnými ústami ohovoril ako sa len dalo, a najviac sa vyžíval, keď mohol pri nich zvyšovať hlas natoľko, aby to počuli. Jeho osobná kritika na jednotlivé osoby po čase prešla na takmer odbornú prednášku o gay societe v Bratislave celkovo, ktorú Martin syntetizoval ako chorú a namyslenú. Pozri na hen toho, ten mi minule treskol na dvere na hajzli, a hen tie dve bábiky, tak tie sú mega náročné, tie sa nebudú s tebou ani vyprávať.

To sú buzny?

Áno.

Nikdy by to Peter netvrdil.

Najradšej mám, keď si dajú do profilu: „keď nemáš foto, ani mi nepíš“ a podobné trapoviny. Myslia si o sebe, že keď sú mladí, tak sa všetci po nich idú zbláznil, a oni to zneužívajú. A na pokeci je s nimi len strata času. To len špekuluje… a pošli mi fotku, a táto sa mi nejako nezdá, pošli mi ešte nejakú, a ja neviem, nemáš ešte niečo? Proste maximálne choré, ako sa správajú niektorí. A pozri sa ako chodia, s nosmi hore. Chodia takto heteráci? Nechodia. To len tieto buzny. Nosí sa to ako hovno na lopate. Na nich len Cyklón B. Bych to vystrielala. Všetky buzny. Pozri sa ako chodia heteráci. Nikto sa tak nespráva, to len bučiny.

Peter sa neudržal a musel sa opäť hlasno zasmiať na celé poloprázdne Tesko, aj keď s ním priveľmi nesúhlasil. Najsmiešnejšie na tom bolo, že vyprával ako čistý heterák a hovoril to naozaj vážne.

To všetko je promiskuitné, možno tak 5 % z nich žijú vo vzťahu.

Koľko? 5? Ešte uber.

Si zober, že z heterákov žije promiskuitne okolo 1 %.

No, podľa mňa oveľa viacej, aj okolo 5 %, ale nevadí.

Ak má za rok niekto z troma sex a viac tak to je už promiskuita.

Fakt? To som ani nevedel.

A heteráci? Vôbec nepýtajú ani fotku a niekedy ani opis. Absolútne žiadne špekulácie.

Ja by som bol najradšej, kebyže môžem celý deň po robote sedieť doma, čítať nejakú knihu či proste robiť niečo iné. Normálne monogamné manželstvo. Mať deti, starať sa o ne. Kebyže sú nejaké lieky na utlmenie tohto, tak ich v momente beriem, ale to je ako droga, furt ťa to ťahá a ťahá.

To máš v génoch.

Veď narušené gény, zdegenerované.

Nie narušené. Proste to je ženský gén. Chlapa priťahujú muži tak isto ako heteráka priťahujú ženy.

Teda je to choroba.

Nie je to choroba, je to len zmena génu.

Nie, je to choroba, čo mi tu budeš vykladať.

Tak gayovia majú viac psychických problémov, to je jasné, ale podľa mňa to je tým, že spoločnosť na nich tlačí a je k nim sugestívna. Ináč, ak by ich tolerovali, tak im nič nie je.

No, skôr je to tým, že sa to kurví stále z niekým iným, môj…

Ha, ha…tak aj preto, samozrejme, ale zase dôvod, prečo nevedia vydržať s jedným partnerom je tiež v tom, že na nich tlačí spoločenské vedomie.

Alebo rodina. Dodá Martin.

Slováci sú v tomto netolerantní ešte viac ako za socializmu, čo ja dnes pozorujem.

Proste si len kompenzujú to, čo majú šťastné páry. Oni majú sex každý deň takmer, milujú sa, sú šťastní, a tí, ktorým to spoločnosť upiera, tak im nič iné neostáva, ako si vyhľadávať to isté, len bohužiaľ stále s niekým iným, pretože im to v partnerstve nefungovalo alebo im nie je dopriate mať partnera. Ale je to oveľa ťažšie a komplikovanejšie ako v normánom vzťahu plnom lásky. Tu tá láska väčšinou absentuje.

Za socializmu sa táto téma nijako nerozťahovala a bol aspoň pokoj aj medzi heterákmi aj medzi gajmi. Veď Ďurica či ten profesor, čo sem chodí to tiež vraveli, vieš sám. Zlaté, Šafko a sauny boli plnšie buzien ako dnes.

A heterákov, najmä, ktorých ženy nevedeli ukojiť. Pridal uštipačne Peter.

Možno niečo na tom bude, ale podľa mňa je to aj tak choroba a deformácia.

Trvá tvrdohlavo na svojom názore Martin.

Pozri sa, keď ti je súdené byť taký aký si a robiť to čo robíš, tak proste sa môžeš aj na hlavu postaviť, nezmeníš to.

Všetko je to osud. Nie nadarmo spieval Peter Nagy pieseň: „Marcel z malého mesta“.

Ja si neviem predstaviť, že by som bol len pri jednom. Po troch dňoch by ma to znudilo.

No, tak vidíš. A ty tu budeš kritizovať všetkých.

Usmeje sa ironicky Martin.

Ja si napríklad viem predstaviť vzťah, ale to sa proste s týmito tu na okolí naozaj nedá, to je niečo hrozné a katastrofálne. Dodal Peter.

Niečo začalo rytmicky buchotať na strechu Teska.

Prší.

Kurňa. Petra vystrašilo, pretože musel ísť ešte kus cesty na nočný vlak.

Tak to dúfam, že do 25 minút prejde.

Ha, ha, no to určite.

Škodoradostne sa zasmeje Martin, pri predstave ako jeho konkurentka zmokne ako slepica. Pršať neprestávalo a Peter prešiel priam do hystérie. Rozbehol sa zháňať po Tesku dáždnik, no nenašiel ho nakoniec a času ubúdalo. Martin sa zatiaľ rozkvákal s bradáčom, no musel aj on ísť na elinu, a tak prebehli v lejaku na zastávky. Peter v 65-ke stretol Vlastíka, kamaráta s ktorým pokecal, no pri slove Martin sa mu zježili všetky vlasy a možno aj chlpy.

To akože dokedy ja budem počúvať toto meno“? Martina nemal rád, lebo mali konflikt v roku 2000 a odvtedy boli na seba ako psy. Martin mu pomohol dva dni u seba prespať, keď prišiel z východu a nemal kde bývať. Tak pokecali o robote a aké to majú ťažké. Potom sa ale niť so stretkami ešte nepretrhla a vo vlaku stretol svoju lásku bývalú, sedeli vedľa seba celú cestu a nepovedali si ani pol slova. Ako také dve hrdopýšky. Jeden ani druhý nevedeli povedať čo k sebe cítia, hanbili sa? No proste tragikomédia.

A človeku pritom tak málo chýba k šťastiu.

Nikdy nevedeli  prekročiť prah dôvery a úcty, čo sa stáva určite aj heterosexuálom.

(c) Karol Janko Malina (smer: panhumanistický realizmus, žáner: poviedková novela, (zápis udalosti).)

Cynická obluda.

22.07.2017

Politici na Vás kašlú, kašlite aj Vy na nich. Nenechajte si pokaziť aspoň leto, i keď atmosféra u nás stále hustne, zo známych príčin, ktoré tu rozoberajú mnohí vnímaví ľudia, blogeri. viac »

Ako Smer mení smer. Ako hlasovali strany za vyslanie vojakov.

07.02.2017

Len pred pár dňami som mohol vidieť zoznam hlasovania za vyslanie vojakov do Litvy a nestačil som sa čudovať. Nikto v strane Smer nehlasoval proti vyslaniu, ba dokonca ani samým sebou vykričaný viac »

Kto posiela tanky k hraniciam s Ruskom?

06.01.2017

Iluminátori.. Definícia iluminátora je nasledovná. Pretože málokto vie kto tieto osoby vlastne sú v štruktúre spoločnosti, kvôli zlej imformovanosti médií. Takže, iluminátor je osoba, ktorá viac »

legiovlak

Légiovlak dorazil do Bratislavy

20.09.2017 11:00

Keď na Nový rok 1919 vstúpili do Bratislavy príslušníci talianskych légií, aby ju začlenili do novo sa tvoriacej republiky, obyvateľstvo ich nadšene nevítalo.

Peter Gajdoš

Minister obrany Gajdoš ubezpečil: Migy kupovať nebudeme

20.09.2017 10:01

Žiadna nová koaličná kríza sa nečrtá, vyhlásil minister obrany Peter Gajdoš (nominat SNS).

Minister dopravy Árpád Érsek.

Nové diaľnice majú byť na juhu krajiny a v Šariši

20.09.2017 10:00

Výstavba nových diaľničných úsekov sa zasekla na peniazoch.

Melania Trump billboard

Záhreb odstránil billboardy, ktoré žartovali o angličtine Melanie Trumpovej

20.09.2017 09:41

Pri jej portréte bol na plagáte slogan "Len si predstavte, ako ďaleko sa môžete dostať s troškou angličtiny".

karolmalina

Socializmus si musí spoločnosť zaslúžiť.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 57
Celková čítanosť: 207842x
Priemerná čítanosť článkov: 3646x

Autor blogu

Kategórie